Počas tohtoročnej Nedele Božieho milosrdenstva v Domove sv. Jána z Boha v Bratislave, ktorý pre núdznych a ľudí bez prístrešia prevádzkuje rehoľa milosrdných bratov, zložil rehoľné sľuby pustovník, brat Márius Dismas.
Na mieste nechýbala ani pani Alžbeta Trávniková so svojím bratom. Tí pustovníka – eremitu roky duchovne i ľudsky sprevádzajú a sú jeho priateľmi. V rozhovore s pani Betkou som sa dozvedela, že sa zaoberá bylinkami a ich liečivými účinkami. So svojou dcérou pracujú aj na novej knihe. A tak vznikol nasledujúci rozhovor, ktorý berte ako pozvanie na exkurziu do „Božej lekárne.“ Prinášame aj tipy na zdravé bylinkové recepty. Jarný čas je totiž ako stvorený na takúto „túru“ zdravia a očisty organizmu.
Betka, jar je obdobím zbierania niektorých byliniek. Je to napríklad čas medvedieho cesnaku, ale ktoré ďalšie bylinky môžu ľuďom pomôcť osobitne v jarnom období?
Na jar sa Božia záhrada - naša príroda prebúdza zo zimného spánku a je pre ľudí plná liečivej sily. Je to obdobie na očistu tela, duše a ducha. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus sa na púšti postil 40 dní práve v období jari. Aj naše telo po zime potrebuje očistu. Prijímali sme menej vitamínov, bolo menej slnka, svetla, cez zimu sme pribrali... Jarná očista bylinkami odľahčí naše telo od škodlivých látok, ale aj prečistí myseľ. Jar sa otvára fialkou voňavou, po nej prichádza podbeľ liečivý, nasleduje prvosienka jarná, sedmokráska obyčajná a čistiace účinky spomínaného medvedieho cesnaku sú nenahraditeľné v podobe pesta s olejom alebo ako čistiaca tinktúra na vnútorné užívanie. Hneď zjari zbierame aj koreň Pýru plazivého na prečistenie zažívania a zdravých čriev.
V tomto období je najúčinnejšia aj Žihľava dvojdomá, a Púpava lekárska. Na jar uprednostňujem šťavu z čerstvej žihľavy alebo púpavy na detoxikáciu organizmu. Odšťavíme si 3x denne 0,3dl čerstvej žihľavovej alebo púpavovej šťavy, pridáme trochu citrónovej šťavy, dolejeme vodou na 2dl a vypijeme. Takúto kúru si môžeme urobiť aj dlhodobejšie - 14 - 21 dní. Alebo si urobíme smoothie a to tak, že celú žihľavu si rozmixujeme s nejakým ovocím napr. jablkom alebo ananásom, pridáme citrón, vodu a urobíme si zdravý nápoj. Žihľava je zdravá aj na varenie ako špenát.
Z mladej púpavy robíme čerstvý šalát. (Podrobnejšie sa o čistiacich kúrach ešte zmienim). Rastie už aj Pastierska kapsička, Skorocel kopijovitý, Lipkavec marinkový, Lastovičník väčší, Zádušník brečtanový, Hluchavka biela, žltá. Koncom apríla a začiatkom mája zbierame mladé výhonky zo smrekov, z ktorých robíme sirup. V máji máme Bazu čiernu, kvet agátu, Lipu malolistú, Rumanček pravý, aj mladú Medovku lekársku a Mätu piepornú.
Ktoré bylinky rada zbieraš a používaš?
Skôr, ako odpoviem na túto otázku, spomeniem s úctou v blahej pamäti na šľachetnú dušu kňaza Vincenta Kráľa, ktorý približne v 40-tych rokoch 20. storočia pôsobil na Kysuciach v dedinke Lutiše ako učiteľ základnej školy u dnes mojej ešte žijúcej 90 - ročnej mamičky. On navždy vložil do jej srdca nielen živú vieru a lásku k Bohu, ale aj lásku k „zelinkám“, k ich zberu a prírodnej liečbe. Sám bylinky zbieral, posielal a pomáhal aj našej rodine vzácnymi radami a liečením pri rôznych zdravotných ťažkostiach, aj neskôr počas kňazského života. Veríme, že milosrdný Pán odmenil jeho dušu večnou radosťou. A odvtedy v našej rodine už tretia generácia pokračuje v tomto odkaze, aj moja dcéra Kristínka.
Náš Stvoriteľ vo svojej veľkej láske k svojmu Stvorenstvu - k nám ľuďom - nám dáva zdravie z prírody v liečivých rastlinách. Na každú chorobu alebo neduh nájdeme v prírode to, čo potrebujeme. Byliniek, ktoré rada zbieram je veľa, hlavne tie, ktoré v rodine počas celého roka užívame. Vždy treba niečo preliečiť a keď netreba, tak pijeme bylinkové čaje na prevenciu. Svoje telesné a duševné zdravie si treba chrániť, zdravo sa stravovať a vedieť aj oddychovať. Ak nežijeme v súlade s prírodou a Božími zákonmi, veľakrát nás nečakane prekvapia zdravotné ťažkosti.
Obľubujem Čakanku obyčajnú. Pijem ju ako čaj alebo pridávam do jedla. Obsahuje horčinu a tým celkovo podporuje trávenie, osoží pri chorobách pečene a žlčníka, pri psychickom vyčerpaní z práce a keďže obsahuje aj inulín, chráni nám pankreas pred ochorením na cukrovku a podporuje jej liečbu spolu s púpavou a čučoriedkovými listami. Z koreňa čakanky sa robí aj tinktúra na trávenie alebo aj raňajková káva - cigória. Ľubovník bodkovaný ako čaj upokojuje trávenie a nervy, je to ľahké, prírodné antidepresívum. Je vhodné piť ho na jar a na jeseň. Účinkuje aj pri gynekologických zápaloch a močových cestách, pomáha aj pri skleróze multiplex. Je chuťovo veľmi lahodný. Pijeme ho v priebehu roka, okrem leta, kedy sa piť nesmie - kvôli slnečnému žiareniu.
Okrem čaju je obľúbený aj ľubovníkový „Jánsky olej,“ lebo sa zbiera na Jána - 24. júna, kedy má najsilnejšie účinky. Zbierame kvet a vňať, posekáme, natlačíme do pohára a zalejeme olivovým olejom. Pohár jemne uzatvoríme a postavíme na slnečné miesto. Necháme 14-21 dní odstáť a potom precedíme. Používame na popáleniny, na rôzne kožné choroby alebo na potieranie bolestí chrbta nervového pôvodu. Tlmí bolesť a lieči.
Skorocel kopijovitý má široké využitie. Čerstvý list sa prikladá pri bodnutí hmyzom v prírode alebo na zastavenie malého krvácania. Šťava z čerstvých listov sa používa na hojenie rán. Vnútorne sa užíva ako čaj pri katare žalúdka a čriev, na žalúdkové a dvanástníkové vredy, pri chorobách pečene a žlčníka, proti hnačke, na astmu a choroby dýchacích ciest. Z čerstvých listov sa robí sirup. Posekané listy prekladáme v pohári s cukrom alebo medom a dáme na okno na 14-21 dní. Potom precedíme, prefiltrujeme, odložíme na chladné miesto a užívame 3x denne - 1 kávovú lyžičku na astmu a choroby dýchacích ciest.
V zime pri virózach a chrípkach nám urobí dobrú službu sirup z mladých výhonkov smreka zeleného, ktorý si práve v týchto dňoch môžeme nazbierať a urobiť. Mladé päťcentimetrové výhonky smreka si umyjeme, vysušíme a postupne prekladáme v pohári po vrstvách s trstinovým cukrom alebo tekutým agátovým medom. Uzatvoríme a dáme na okno na slnečné miesto na 14-21 dní. Cukor alebo med sa nám bude postupne rozpúšťať a tvoriť sirup. Potom sirup precedíme, prefiltrujeme a uložíme na chladné miesto alebo do chladničky. Užívame v čase choroby ako sirup na vykašliavanie, odhlienenie, na skvapalnenie hlienov a na astmu 3x denne 1 kávovú lyžičku.
Veľká propagátorka „prírodnej lekárne“ , rakúska liečiteľka Mária Trebenová veľmi chválila silu rebríčka (myšieho chvosta) ako univerzálnej bylinky na mnohé, nielen ženské problémy, ale pochvalne sa vyjadruje aj o čistiacej sile žihľavy dvojdomej. Aké sú vaše domáce skúsenosti s týmito bylinkami?
Žihľava má silné čistiace účinky na organizmus človeka. V seniorskom veku ľudí už trápia rôzne zdravotné problémy, aj bolesti kĺbov. Práve žihľava a hlavne jarná detoxikačná kúra s čerstvou šťavou zo žihľavy pomohla aj v našej rodine na bolesti kĺbov a problémy s kolenami. Po štvortýždňovej pitnej kúre 2- 3x denne 0,2dl čistej, odšťavenej žihľavy sa stav s kolenami začal zlepšovať. Odporúča sa len 2x do roka, ale po mesačnej prestávke sa môže piť zas žihľavový čaj alebo výluh za studena. Takmer tridsať rokov poznám všetky tri knihy od Márie Trebenovej. Myší chvost aj žihľava dvojdomá sú bylinky so širokospektrálnym a silným liečivým a čistiacim účinkom pre človeka. Žihľava je dokonca vhodná aj ako prírodný, ale veľmi účinný postrek proti hubovým chorobám rajčín, aj ako hnojivo. Z vrcholových odrezkov čerstvej mladej žihľavy si robíme jarné detoxikačné kúry. Odšťavujeme ju a pijeme v malom množstve 2x denne po dobu 2 - 3 týždne a dvakrát ročne. Druhýkrát na jeseň. U tínedžerov mladá žihľava čistí pleť od akné, alebo ekzémov. Pôsobí proti vypadávaniu vlasov (umývanie) alebo ako vlasová voda na rast vlasov. Okrem šťavy sa žihľava maceruje, robí sa výluh za studena a to tak, že čerstvá žihľava sa namočí na osem hodín od večera do rána do vody, ráno sa zleje a pije sa trikrát denne 3 - 5 dl nalačno s citrónom - prihriata na teplotu tela. Skladuje sa počas dňa v chladničke. Táto čistiaca kúra sa môže piť dva až štyri týždne. Zo žihľavy si robíme aj výborný sirup a to šetrným spôsobom, aby sa nezničili účinné látky.
Myší chvost je na vonkajšie i vnútorné užívanie, upokojuje nervový systém, pôsobí proti nespavosti, podporuje imunitu, je vhodný na hemoroidy, na pružnosť ciev a srdcovocievny systém, na zápaly močových ciest, má antibakteriálne účinky. Je dobrý aj na kožné ochorenia vo forme obkladov, prečisťuje organizmus. Užitočný je tiež pre ženy s myómami a cystami, spolu s ďalšími bylinkami, ako je Alchemilka žltozelená a alpská, Bazalka pravá, Pastierska kapsička a list ligurčeku v rovnakom pomere a koreň ligurčeku v polovičnom pomere. Nesmie sa dlhodobejšie užívať ako tri až štyri týždne, potom mesiac pauza a znova tak isto. Pije sa z neho čaj 3x denne 1 šálka. Na 1liter vriacej vody dáme jednu polievkovú lyžicu zmesi byliniek. Pomenovanie rebríček znamená, že pri jeho užívaní sa šplháte ako po rebríku za svojím zdravím.
Ďalšou, v tomto jarnom ročnom období aktuálnou bylinkou je púpava. Málokto vie, že okrem púpavového sirupu sa z púpavy robí aj liečivý olej na bolesti kĺbov. Púpavové hlavičky si nazbierame a necháme rozložené na papierovej utierke odležať aspoň deň, aby sa z nich odparila voda. Potom ich naložíme do pohára a zalejeme olivovým olejom. Pohár postavíme na slnečné miesto na okno a necháme 14-21 dní macerovať. Potom precedíme, prefiltrujeme a uložíme do chladničky. Potierame bolestivé kĺby alebo chrbticu. Olej má terapeutické účinky, lieči artritídu, dnu, choré a poškodené kĺby, zmierňuje bolesť. Uvoľňuje svaly aj kŕče v nohách.
Náš rodinný „favorit“ je Kostihoj lekársky. Zvonka ako tinktúra, na obklady a vyrábame si z koreňa aj masť. Vyliečili sme si ním mnohé aj vážnejšie zdravotné problémy. Už sám názov prezrádza, že hojí kosti. Tinktúra sa používa ako obklad. Čerstvý koreň kostihoju sa na jeseň naloží do domáceho ovocného destilátu alebo do liehu z lekárne a potom sa riedi. Nechá sa macerovať 14-21 dní. Sceľuje kosti a tkanivá po úrazoch, zlomeninách, pomliaždeninách, rýchlo lieči modriny, ekzémy, hnisavé rany, gangrény. Masť si vyrábame na jeseň z čerstvého postrúhaného koreňa kostihoja. Domácu bravčovú masť bez soli si rozpustíme a do vriacej zamiešame koreň kostihoja. Odstavíme, necháme vychladnúť a niekoľko dní postáť. Potom opäť rozpustíme, precedíme a dobre vytlačíme. Používame zvonka na natieranie aj ako podklad pod obklad z tinktúry.
Vieš porovnať silu čerstvých a sušených byliniek?
Ja verím v silu čerstvých bylín. Vnímam to, ako silu živej prírody, ako dar od Pána, že každá liečivá rastlina nám rastie práve v tom období, kedy ju potrebujeme pre naše zdravie. Využitie a chuť čerstvých bylín je lepšia napr. v kuchyni alebo na výrobu tinktúr, mastí, olejov, sirupov. Aj šťava z mladej žihľavy alebo púpavy sa dá získať iba z čerstvej a má ohromné čistiace účinky. Preto by sme mali práve počas obdobia, kedy nám v prírode rastie ten - ktorý druh liečivej bylinky využiť ho pre naše zdravie čo najviac. Samozrejme, treba si uchovať bylinky sušením aj na obdobie, kedy nerastú. Voňavý čaj zo sušených bylín nám počas roka tiež prinesie blahodárny a liečivý účinok. Jeho sila je koncentrovaná, preto opatrne s dávkovaním.
Ktoré bylinky vo vašej domácnosti používate najradšej a najčastejšie?
Počas roka od jari do jesene postupne zbierame a sušíme všetky dostupné liečivé rastliny, alebo si z nich vyrábame pre svoju potrebu tinktúry, sirupy, masti, rôzne oleje na vonkajšie natieranie alebo vnútorné užívanie. Práve tie bylinky, ktoré rastú lokálne v našom okolí, kde žijeme, sú pre nás najvhodnejšie. Poobzerajme sa okolo seba v našich záhradách, na roliach, viniciach, pretože veľa z nich nájdeme práve tam. Ak ich nebudeme chemicky postrekovať pesticídmi a herbicídmi, tak najzdravšie a najúčinnejšie „bio“ bylinky nájdeme všade tam. Chemické postreky sú proti stvoriteľskému plánu prírody, lebo Pán Boh nám dal každú jednu bylinku na nejaký účel. Ešte aj u záhradkárov neobľúbený pýr plazivý, ktorý nám niekedy zaplieni záhradu, je veľmi cenný a má silné liečivé účinky na zažívanie a zdravie čriev.
Najčastejšie používame na čaje Žihľavu dvojdomú, Šalviu lekársku, Čakanku obyčajnú, Myší chvost, Jablčník obyčajný, Puškvorec obyčajný, Pestrec mariánsky, Pastiersku kapsičku, Koreň púpavy, Pýr plazivý, Ľubovník bodkovaný, Medovku lekársku, Repík lekársky, Nechtík lekársky, Harmanček pravý, ale aj Materinu dúšku, v zime Podbeľ lekársky a Prvosienku jarnú. Taktiež tinktúry z byliniek na vnútorné užívanie z Horca žltého, Puškvorca obyčajného, ale aj propolis a bylinky ako korenie rozmarín, bazalka, saturejka, šalvia, čakanka, Medvedí cesnak, ligurček.
Žihľavový a púpavový sirup máme vo veľkej obľube. Robíme si ho šetrne, aby sa nezničili cenné liečivé účinky. Vrstvy nakrájanej žihľavy alebo púpavové kvety v pohári presypeme cukrom alebo medom, pridáme pár okrúhlych plátkov bio citrónu a necháme na slnečnom okne 14-21 dní. Potom prefiltrujeme a odložíme na chladné miesto.
Na záver chcem upozorniť, že všetky bylinkové rady , ktoré tu spomíname, boli overené výhradne osobnou praktickou skúsenosťou a ich dlhodobým používaním. Rady používajte s opatrnosťou v primeranej miere a ak to vyžaduje váš zdravotný stav poraďte sa s lekárom alebo odborníkom. Recepty nenahrádzajú lieky, liečivá, lekárske vyšetrenia, lekárske zákroky ani rady odborníkov medicíny.
Ďakujeme za rozhovor.
Pripravila: Andrea Eliášová
Ilustračné foto: Danka Cikhartová