Na námestí v meste Rouen sa konala poprava sv. Jany z Arcu. Keď už plamene šľahali do výšky, svätica z horiacej hranice pred smrťou hlasno volala: „Ježiš, Ježiš, Ježiš!“ Ježišovo meno bolo pre ňu nádejou v krutom umieraní. Každý človek, ba aj veci a všetky živé tvory majú svoje meno. Dieťa dostáva meno krátko po svojom narodení, kňaz nás oslovuje našim menom vo sviatosti krstu a veľakrát meno ovplyvní i osobný život svojho nositeľa.
Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus je Pán v sláve Boha Otca.
Flp 2,9-11
Keď sa Boží Syn stal človekom, už pri svojom počatí dostáva meno, ktorým ho nazýva anjel oslovujúc Máriu: „Neboj sa Mária! Našla si obľubu u Boha. Hľa počneš a porodíš Syna a nazveš ho menom Ježiš! On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho“ (Lk 1,30-32). Po narodení svojho prvorodeného syna ho Mária spolu s Jozefom prinesie do Jeruzalemského chrámu a splní anjelovu predpoveď: „Keď prešlo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, než sa počal v jej živote“ (Lk 2,21). Boží Syn dostáva meno, ktoré „je nad všetky iné mená“, znamená: Pán (JHWH) je záchrana, spása.
Často ľudia vyslovujú meno Ježiš bez toho, aby si uvedomili, čo hovoria. Veľakrát ho berú do úst bezdôvodne a bez rešpektu. Meno Ježiš má však veľkú moc a silu a malo by byť vždy vyslovované s úctou a láskou, akú prejavujeme milovanej osobe.
Zamyslime sa spolu s Antonom Sorgom, autorom knihy Čo znamená meno Ježiš nad významom a tajomstvom mena nášho Pána:
Syn Márie Panny
Ježiš sa narodil v ľudskej rodine. Je Božím Synom ale aj synom ženy – matky Márie. Pokorne prijal ľudskú podstatu a stal sa poslušným synom. Svojej matke bol oddaný a veľmi ju miloval. Ona ho s láskou nosila pod srdcom, učila a vychovávala, starala a o neho a ochraňovala ho. Počúvala jeho slová a neskôr ho ako svojho učiteľa vo všetkom nasledovala. Preto ho radi voláme Synom Panny Márie.
Učiteľ
Ježiš svojou múdrosťou prevyšuje všetkých učiteľov sveta. Vo svojom verejnom účinkovaní učil ako „ten ktorý má moc“ (Mt 7,29). Keď kázal v synagógach a v prírode, ľudia, ktorí ho počúvali, žasli nad jeho múdrosťou a divili sa milým slovám, ktoré vychádzali z jeho úst. Hovoril k nim v podobenstvách, v obrazoch zo života, ktoré im boli veľmi blízke. Hovoril jednoducho a zrozumiteľne, pritom však veľmi múdro. Dokázal sa priblížiť aj najjednoduchšiemu človeku, aby pochopil jeho slová. Svojich nasledovateľov upozornil: „Ale vy sa nedávajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš Učiteľ – Kristus“ (Mt 23,8-10).
Lekár
Ježiš mal hlboký súcit s trpiacimi, chorými a nešťastnými ľuďmi. Všade kam prišiel, uzdravoval chorých na duši i na tele. Často si ani neoddýchol, nedbal na hlad ani únavu, ani na nepriateľské postoje farizejov, ktorí ho za dobro, ktoré konal obviňovali z nedodržiavania posvätných zákonov a snažili sa ho krivo obviniť. Nič ho nemohlo zastaviť aby liečil tých, ktorí to potrebovali, pretože: „lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“ (Mt 9,12).
Ktorý odpúšťa hriechy
Vďaka Ježišovej milosrdnej láske k nám hriešnym ľuďom sme dostali úžasný dar, dar odpustenia hriechov. Daroval nám sviatosť pokánia, aby sme sa vždy, keď sa od neho vzdialime, mohli znovu a znovu vrátiť s ľútosťou do jeho náručia, „lebo len u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie“ (Ž 130,9).
Priateľ a Brat
Ježiš nie je len naším Pánom, Kráľom a Sudcom ale aj Priateľom a Bratom. Povedal to sám vo chvíli najťažšej a najbolestnejšej pred svojím umučením: „Nikto nemá väčšej lásky, ako keď svoj život položí za svojich priateľov. Vy budete mojimi priateľmi, ak budete konať, ako vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán, ale nazval som vás priateľmi, pretože som vám zvestoval všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15,13-15).
Je aj naším Bratom, pretože nielenže sa narodil ako človek a tým sa spojil s každým z nás vo svojej ľudskej podstate, ale pod krížom nám dal svoju matku Máriu za našu matku a svojho Otca nazval naším Otcom a naučil nás ho takto dôverne oslovovať v najkrajšej modlitbe Otče náš.
Ježiš je aj našou „Cestou“, „Pravdou“ a „Životom“, je „Viničom“ na ktorom sme my jeho ratolesti, je naším „Chlebom“ keď sa nám dáva v najkrajšej sviatosti – Eucharistii. Ako tichý „Baránok“ sa za nás obetoval a ako láskavý „Dobrý pastier“ sa o nás neustále stará, pretože „pozná svoje ovce a ony poznajú jeho“ (Jn 10,14). Pozná každého z nás osobne, vie o našich dobrých i zlých stránkach, nikdy nás neopustí ale chráni nás, aby sa mu nikto z nás nestratil. Tak s radosťou môžeme povedať: „Pán je môj Pastier, nič mi nechýba“ (Ž 23).
Ježišovo meno, ak je vyslovované s láskou, dôverou a úctou, má veľkú moc. Vo východnej Cirkvi je veľmi rozšírená modlitba k najsvätejšiemu menu Ježiš, pozostáva z jeho zbožného opakovania, čo pomáha veriacim sústrediť svoje myšlienky a city na Ježišovu osobu a tak sa prostredníctvom Ducha svätého ponárať do tajomstva Božej lásky: „Lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom máme byť spasení“ (Sk 4,12). Pane daj, aby sme mali vždy v úcte tvoje sväté meno a zároveň ho aj milovali.
Použitá literatúra:
Sorg, Anton: Čo znamená meno Ježiš. Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2001. 192 s.