Ambulancie cievnych lekárov dnes doslova praskajú vo švíkoch. A tak je tomu aj v cievnej ambulancii v Univerzitnej nemocnici s poliklinikou – milosrdní bratia v Bratislave, kde denne ošetria množstvo pacientov. Ambulanciu nevyhľadávajú len Bratislavčania, ale aj ľudia z okolia hlavného mesta.
Ako nám v rozhovore povedal jeden z lekárov ambulancie MUDr. Róbert Lámala, najčastejšie sem prichádzajú pacienti s odporúčaním od praktických lekárov a s diagnostikou opuchov dolných končatín. „Pacient si často myslí, že keď má opuch, musí mať problém so žilami. Môže, ale nemusí to byť pravda. Niektorí prídu len preto, že im „praskajú tzv. metličky“ – žilky na nohách. A sem-tam zablúdi do našej ambulancie aj pacient, ktorý sem naozaj patrí,“ prezrádza lekár s úsmevom. Na otázku, čo je najťažšie na práci cievneho lekára, hovorí: „Nie som angiológ, som cievny chirurg, teda aj operujem. Zložitá je najmä operatíva cievnych výkonov a operačný stres. Pretože tam, kde sa robia bajpasy, tam už ide o život, kým v cievnej ambulancii pacienta vyšetrím, diagnostikujem, a s konkrétnym výsledkom ho už potom doriešime, či už operačne alebo inak.“
MUDr. Lámala sa vyjadril aj k pokroku, ktorý medicína urobila za posledné desaťročia v cievnej medicíne. „Problémy, ktoré sa pred 15 – 20 rokmi operovali, sa dnes dajú elegantne vyriešiť intervenciou – pacient nepodstupuje celkovú anestéziu, zákrok sa robí len v lokálnej anestéze, napichne sa tepna a zavedie sa tzv. balónik, ktorý sa roztiahne a potom sa roztiahne „zúženina.“ V minulosti sa robili aj také výkony, keď na základe jedného zúženia museli lekári otvoriť brucho, nohu a urobiť bajpas. Čiže naozaj môžeme hovoriť o veľkom pokroku. Na druhej strane, musí byť správna indikácia, treba voliť akoby zlatú strednú cestu z pohľadu rádiológa, angiológa aj angiochirurga. Vždy by to malo byť o nejakom konsenze a akceptácii jedného i druhého lekára,“ dozvedáme sa.
A ako sa on sám dostal k cievnej chirurgii? Po skončení medicíny si hľadal pracovné miesto a bolo voľné práve na cievnej chirurgii. „Baví ma to a neľutujem, že robím práve túto oblasť medicíny, hoci som o nej pôvodne neuvažoval,“ priznáva sa. K stavu lekárov v cievnych ambulanciách MUDr. Lámala uviedol: „Je ich menej, než by ich malo byť. Málo cievnych chirurgov si vie urobiť vlastný ultrazvuk v ambulancii. Podľa môjho názoru by to angiochirurg mal vedieť, lebo potom, keď vyšetrí pacienta, vie všetko podstatné, než rádiológ, ktorý iba popíše daný nález.“
Mýtus, ktorý „straší“ pacientov
Chcete vedieť, čo treba robiť, aby ste sa do cievnej ambulancie vôbec nedostali a nemuseli ju vyhľadať? MUDr. Lámala radí: „U cievnych chorôb značnú časť tvoria aj genetické predispozície. Keď pacient takúto predispozíciu má a skombinuje to napríklad s cigaretami, tak to nedopadne dobre a keď sa ešte pridá diabetes, často to končí až amputáciami. To sa týka tej aterosklerotickej zložky. A pokiaľ ide o žily, varixy , chronické žilové ochorenia, v súčasnej dobe stresov sú to časté ochorenia. V cievnej medicíne môžeme hovoriť o tepnových problémoch, žilové problémy a osobitnú skupinu tvoria problémy diabetikov.
So žilovými problémami majú skúsenosti najmä ženy (pôrody atď.), tepnové problémy poznajú viac chlapi (fajčenie, stresy).“ Čo myslíte, existujú v populácii mýty, ktoré musí cievny lekár vyvracať? Aj na to sme sa opýtali odborníka: „ Keď praskne „metlička“, žilka na nohe, prosto sa to stane, ale medicínsky vysvetliteľné to nie je. Snažím sa pacientovi v takom prípade vysvetliť, že mu v podstate nič nie je, hoci on príde do ambulancie s tým, že má veľký problém s praskaním žiliek. V takýchto prípadoch sa to snažím uviesť na správnu mieru, aby pacient pochopil, že mu nič nehrozí.“
Podľa MUDr. Lámalu by bolo dobré, keby už obvodní lekári dokázali rozdiferencovať, ktoré prípady patria do cievnej ambulancie a ktoré by si mohli trúfnuť vyriešiť sami. Cievna ambulancia u milosrdných bratov patrí k vyhľadávaným a dvaja lekári, ktorí v nej pracujú, sú maximálne vyťažení. Dôležitou „silou“ ambulancie je rehoľná sestra Ivetka, členka Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, ktorá prezradila: „V našej ambulancii sa vždy snažíme, aby pacient odchádzal s pocitom, že sa mu pomohlo a že u nás dostal adekvátnu zdravotnú pomoc. Snažíme sa vytvoriť atmosféru, aby sa tu chorý cítil prijatý. Neraz počujeme od pacientov slová, že tu vládne radostná atmosféra. Myslím si, že mnoho našich zamestnancov si uvedomuje, že táto cirkevná nemocnica má poslanie dať pocítiť každému človeku, že je výnimočný a zvlášť chorému dať pocítiť Božiu lásku,“ hovorí sestra v bielom habite, ktorá víta pacientov s úsmevom a s vľúdnosťou, ktorá sa dnes z mnohých miest vytráca...
Nemocnica milosrdných bratov v Bratislave
Z abecedy cievnych ochorení – rizikové faktory
(podľa web stránky Únia pre zdravšie srdce, www.presrdce.eu)
1. Vek: Srdce s pribúdajúcim vekom prirodzene slabne a zároveň aj cievy môžu byť v staršom veku poškodené alebo zúžené, čo vedie k vyššiemu riziku vzniku srdcovocievnych ochorení.
2. Pohlavie: Muži majú vo všeobecnosti vyššie riziko ochorení srdca ako ženy. Po menopauze sa však riziko aj u žien zvyšuje.
3. Rodinná anamnéza: Pokiaľ sa v rodine vyskytuje koronárna choroba srdca (ischemická choroba srdca), hrozí vyššie riziko aj vám, najmä ak sa objavila u priamych príbuzných v mladšom veku (to znamená u mužov pred 55. rokom a u žien pred 65. rokom).
4. Fajčenie: Nikotín sťahuje krvné cievy a zároveň oxid uhoľnatý v cigaretovom dyme ničí vnútornú výstelku ciev, čo zvyšuje riziko aterosklerózy. Fajčiarom tiež hrozí vyššie riziko infarktu.
5. Nesprávne stravovanie: Strava bohatá na tuky, soľ a cholesterol môže prispieť k vzniku srdcovocievnych ochorení.
6. Vysoký krvný tlak: Neliečený vysoký krvný tlak poškodzuje krvné cievy i srdce.
7. Vysoká hladina cholesterolu v krvi: Vysoké hladiny cholesterolu zvyšujú riziko tvorby usadenín v cievach a vzniku aterosklerózy. Zanášanie ciev môže byť dôsledkom vysokej hladiny „zlého“ LDL cholesterolu, alebo naopak nízkej hladiny „dobrého“ HDL cholesterolu.
8. Diabetes: Cukrovka zvyšuje riziko vzniku ochorení srdca.
9. Obezita: Vysoká hmotnosť obyčajne zhoršuje „účinok“ iných rizikových faktorov.
10. Nedostatok fyzickej aktivity: Málo pohybu zvyšuje riziko mnohých ochorení srdca a tiež podporuje pôsobenie iných rizikových faktorov.
11. Stres: Dlhodobý intenzívny stres postupne ničí krvné cievy a tiež zhoršuje účinky iných rizikových faktorov.
12. Zlá hygiena: Nedostatočná hygiena prináša vyššie riziko vírusových i bakteriálnych infekcií, ktoré môžu napadnúť aj srdce, najmä ak už je oslabené nejakým ochorením alebo inými rizikovými faktormi. Dbať treba na umývanie rúk, ale aj na ústnu hygienu, keďže infekcie v ústach môžu tiež napadnúť aj srdce.
Možnosti prevencie
Zdravie srdca významne ovplyvňuje životný štýl. Niektoré odporúčania, ako podporiť zdravie svojho srdca:
1. Prestaňte fajčiť: Fajčenie je hlavným rizikovým faktorom vzniku ochorení srdca. Nikotín zužuje krvné cievy a tak núti srdce pracovať tvrdšie, aby dokázalo zásobovať tkanivá krvou a živinami. Zároveň oxid uhoľnatý v cigaretovom dyme ničí vnútornú výstelku ciev. Škodlivé je aj pasívne fajčenie.
2. Kontrolujte si krvný tlak: Zdraví ľudia by si mali dať zmerať krvný tlak u lekára aspoň raz za dva roky. Ideálna hodnota tlaku krvi je 120/80 mmHg.
3. Kontrolujte si hladinu cholesterolu: Prvé vyšetrenie hladiny cholesterolu by mal človek absolvovať okolo 20. roku veku a potom aspoň každých 5 rokov. Hladina „zlého“ LDL cholesterolu u zdravého človeka by nemala presiahnuť 3,4 mmol/l (milimol na liter). Pokiaľ však už trpíte srdcovocievnym ochorením alebo máte viacero rizikových faktorov v osobnej anamnéze, cieľová hladina by mala byť nižšia ako 2,6 mmol/l. Mimoriadne opatrní by mali byť pacienti, ktorí už prekonali srdcový infarkt alebo trpia cukrovkou a ich hladina cholesterolu v krvi by sa mala pohybovať okolo hodnoty 1,8 mmol/l.
4. Dbajte sa správnu liečbu diabetu: Ak trpíte cukrovkou, dbajte na správnu a dostatočnú liečbu, aby ste hladiny cukru v krvi udržiavali pod kontrolou. Pomôže vám to predchádzať vzniku srdcovocievnych ochorení.
5. Pohybujte sa: Fyzická aktivita má na organizmus blahodarný vplyv – pomáha dosiahnuť a udržať správnu telesnú hmotnosť, kontrolovať diabetes, cholesterol i vysoký krvný tlak. Obyčajne sa odporúča 30 – 60 minút cvičenia denne. Pokiaľ nemáte každý deň dostatok času, doprajte si aspoň 10 minút fyzickej aktivity. Ak už trpíte srdcovou arytmiou alebo poškodením srdca, poraďte sa o vhodnom cvičení a jeho intenzite najprv so svojím lekárom.
6. Jedzte zdravo: Vhodné stravovanie vám pomôže udržať správnu telesnú hmotnosť, ale aj hladinu cholesterolu a krvný tlak. Do jedálnička zaraďte čo najviac ovocia, zeleniny a celozrnných potravín a naopak, znížte príjem tukov a soli. Raz alebo dvakrát týždenne si doprajte ryby, vhodné je aj chudé mäso a nízkotučné mliečne výrobky. Uprednostňujte potraviny, ktoré obsahujú veľa vitamínov, minerálnych látok a vlákniny, no zároveň nie sú kalorické.
7. Udržiavajte si telesnú hmotnosť: Ľudia s nadváhou majú vyššie riziko ochorení srdca. Schudnúť by rozhodne mali muži, ktorí majú obvod pása nad 101 cm a ženy s obvodom pása nad 88 cm.
8. Zmiernite stres: Pokúste sa znížiť stres na minimum. Pomôcť vám môžu rôzne techniky, napríklad hlboké dýchanie, relaxácia svalov, meditácia.
9. Dodržiavajte hygienu: Umývajte si pravidelne ruky, vyhýbajte sa kontaktu s chorými ľuďmi, pri čistení zubov používajte nielen kefku, ale aj zubnú niť. Pomôže vám to predchádzať jednak infekciám samotného srdcového svalu, ale tiež bakteriálnym a vírusovým infekciám inde v organizme, ktoré tiež zaťažujú srdce.