V nebi povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Aj drak a jeho anjeli bojovali, ale nezvíťazili a neostalo pre nich miesta na nebi. Vtedy bol zvrhnutý na zem veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.
Zjv 12,7-9
Neviditeľné bytosti okolo nás
Téma anjelov je ťažko pochopiteľná, pretože Biblia hovorí o bytostiach, ktoré sú čisto duchovné a ich nehmotný svet je pre nás tajomný a skrytý. Často si ich predstavujeme ako rozprávkové osoby v podobe krásnych okrídlených stvorení, ktorých úlohou je chrániť ľudí a pomáhať im. K prvým modlitbám, ktoré rodičia naučia svoje deti, patria určite tie k anjelom strážnym. Poznáme obrázky na ktorých krásny anjel starostlivo chráni dieťa hrajúce sa nad priepasťou, alebo sprevádza deti idúce po nebezpečnom moste nad rozbúrenou vodou. Anjeli sú častou témou umelcov, vďačným námetom pre rozprávky a romantické filmy. Nepatria však do ríše rozprávok. Anjeli sú reálne bytosti obdarené slobodnou vôľou a rozumom tak, ako my, ľudia. Biblia učí, že aj oni boli podrobení skúške, v ktorej mnohí z nich neobstáli a stali sa z nich bytosti zla. Zjavenie sv. Jána nám opisuje scénu, keď anjeli verní Bohu na čele s archanjelom Michalom premôžu odbojných anjelov a zatvoria pred nimi nebo. Podľa Svätého písma sú anjeli poslovia Boha, „udatní hrdinovia, čo počúvajú jeho slová a plnia jeho príkazy“ (Ž 103, 20), postavení do služby jeho spásonosného plánu, „poslaní slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu“ (Hebr 1, 14).
V Starom i Novom zákone nájdeme mnohé odkazy na aktivitu anjelov. Dozvedáme sa, že anjeli zatvárajú brány pozemského raja po páde prvých ľudí (Gn 3, 24), zadržiavajú ruku Abraháma aby neobetoval svojho syna Izáka (Gn 22, 11), neprestajne chvália Pána (Iz 6, 1-4), predkladajú Bohu modlitby svätých (Zjv 8, 3-4). Anjel Gabriel zvestuje Márii že sa stane matkou Božieho Syna (Lk 1, 26-38), povzbudí Jozefa, aby sa nebál vziať si Máriu za manželku, lebo jej dieťa bude sväté (Mt 1, 18-25). Anjeli radostne zvestujú betlehemským pastierom, že sa narodil Spasiteľ (Lk 2, 8-14). „Pánov anjel“ chráni život Božieho Dieťaťa Ježiša prenasledovaného Herodesom (Mt 2, 13-20), anjeli posluhujú Ježišovi na púšti (Mt 4, 11), posilňujú ho v agónii pred krutou smrťou (Lk 22, 43), zvestujú Ježišovo zmŕtvychvstanie (Mk 16, 1-8) a povzbudzujú učeníkov pri Ježišovom nanebovstúpení že „Ježiš... príde (jedného dňa) tak, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Sk 1, 11). Ježiš sám napomína ľudí aby nepohoršili ani jedného z maličkých, ktorí v neho veria, lebo „ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach„ (Mt 18, 10). V Písme sa dozvedáme aj to, že „Boží anjeli majú radosť z jedného hriešnika, ktorí robí pokánie“ (Lk 15, 10) a že nakoniec „Syn človeka príde vo svojej sláve a s ním všetci jeho anjeli“ (Mt 25, 31) aby uskutočnil posledný súd a zavŕšil dejiny.
Cirkev pociťuje ich „tajomnú a mocnú pomoc“, uctieva si ich a prosí o príhovor u Boha. Preto si osobitnými sviatkami pripomíname a slávime ich pamiatku: 29. septembra – archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela a 2. októbra anjelov strážcov.
Anjeli a archanjeli
Označenie „archanjel“ znamená príslušnosť k osobitnej, významnej skupine anjelov. V Novom zákone sú takto označovaní Michal, Gabriel a Rafael. Úcta k archanjelovi Michalovi je veľmi stará (zasvätené mu boli mnohé kostoly a kaplnky v Taliansku už v 5. storočí), kým Gabriel a Rafael boli do Rímskeho kalendára zapísaní až v r. 1921 (Gabriel – 24. marca, Rafael – 24. októbra). Nové usporiadanie tzv. Rímskeho kalendára zjednotilo ich sviatky do jedného spoločného – 29. septembra. So sviatkom archanjela Michala sa pôvodne spájala aj pamiatka na všetkých ostatných anjelov, teda aj anjelov strážcov. Sviatok anjelov strážcov je zaznamenaný až v 16. storočí v Španielsku a vo Francúzsku. Klement IX. ho v roku 1667 rozšíril na prosbu cisára Ferdinanda II. na celú jeho ríšu a ustanovil ho na prvú septembrovú nedeľu. Klement X. rozhodol, že sa bude sláviť 2. októbra v celej Cirkvi. Až Pius X. určil všeobecne platný termín pre slávenie tohto sviatku 2. október ako záväznú pamiatku.
Michal, vodca nebeských zástupov
Svätý Michal je uctievaný ako vodca nebeských zástupov, víťaz nad Zlým a patrón univerzálnej Cirkvi. Jeho meno (z hebrejského „Mikáel“ – „Kto ako Boh“) ho predurčuje „bojovať za Božie práva“, označenie „archanjel“ znamená najvyššiu hlavu anjelov. Archanjel Michal bol od najstarších čias osobitne uctievaný. Medzi najznámejšie kostoly a svätyne, ktoré mu boli zasvätené patrí svätyňa Monte S. Angelo sul Gargano a Mont S. Michel au Péril de Mer v Normandii. Pius XII. Vyhlásil sv. Michala za patróna rádiológov.
Tento archanjel má mnoho atribútov. Je považovaný za „kadidelníka“ (Zjv. 8, 3n), sprievodcu duší k Božiemu súdu; „ten čo váži duše“ (Jób 31, 6; Dan 5, 27n), preto býva často zobrazovaný s váhami v ruke. Jeho základným poslaním však je ochraňovať Cirkev a obraňovať kresťanov. Dôležitú úlohu zohral aj v zjaveniach niektorých svätých, napríklad v živote a poslaní sv. Jany z Arcu, osloboditeľky Francúzska od anglickej invázie, ktorá pred súdom svedčila: „Bol to Michal, ktorého som videla pred mojimi očami a nebol sám, ale sprevádzaný anjelmi z neba. Videla som ich mojimi telesnými očami tak dobre ako vidím vás. A keď ma opustili, plakala som a chcela som, aby ma vzali so sebou.“
Blahoslavený Tomáš z Celana hovorí, že sv. František z Assisi často opakoval, že si treba častejšie a slávnostnejšie uctievať blaženého Michala, pretože jeho úloha je predstavovať duše Bohu.
Gabriel, zvestovateľ vtelenia Slova
Jeho meno znamená „Boží človek“ alebo „Božia moc“. V starom zákone je Gabriel anjelom, ktorý vysvetľuje Danielovi „nočné videnia“ (Dan 7, 13), ktorých skrytý význam prorok nechápal (Dan 7, 15) a ktoré obsahujú významné mesiášske prvky napĺňajúce sa v Novom zákone. V Novom zákone vystupuje Gabriel ako Boží posol dvoch zázračných narodení: zvestuje Zachariášovi narodenie predchodcu Pána - sv. Jána Krstiteľa, pričom mu zjavuje svoju nebeskú dôstojnosť, keď hovorí, že je jeden z najvýznamnejších vyvolených duchov (Lk 1, 19) a Panne Márii zvestuje narodenie Božieho Syna, najväčší zázrak a dar pre ľudstvo (Lk 1, 32) – tu Gabriel plní najdôležitejšiu, najčestnejšiu a jedinečnú úlohu Božieho posla aj pre dôležitosť a neopakovateľnosť zázraku vtelenia a pre vznešenosť Panny, ktorej odovzdal posolstvo.
Archanjela Gabriela si uctievame okrem osobitného sviatku aj v súvislosti so slávením sviatku Zvestovania Pána. V roku 1951 pápež Pius XII. vyhlásil Gabriela za patróna telekomunikácií.
Rafael, nebeský lekár, sprievodca na ceste životom
Jeho meno (hebrejsky „Boh uzdravuje“) znamená „Boží liek“ a uvádza sa iba v Knihe Tobiáš, kde sa Rafael predstavil ako : „jeden zo siedmych anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu“ (Tob 12, 15). Často sa spomína v rôznych apokryfoch. Jeho identita je väčšinou skrytá, ale pre svoju aktívnu pomoc ľuďom v rôznych životných situáciách ho považujeme za dokonalý vzor anjela strážcu. Sprevádza Tobiáša na jeho ceste do Médska a učí ho pripraviť liek, ktorý uzdraví stratený zrak. Preto je Rafael uctievaný ako orodovník pri chorobách duše i tela a je patrónom farmaceutov. Tiež je považovaný za ochrancu cestovateľov po zemi i mori. V stredoveku bol považovaný najmä za patróna dospievajúcich, ktorí sa vydávali na prvú cestu mimo domova. Bol zobrazovaný v oblečení pútnika s palicou, plecniakom a chlebníkom. Jeho atribútmi boli ryba a medicínska miska – znak lekárov. V zobrazeniach z neskoršieho obdobia ho vidíme hlavne ako anjela vedúceho za ruku dieťa.
Použitá a odporúčaná literatúra:
1. V spoločenstve s anjelmi. Vo svetle Biblie, teológie a spirituality. Bratislava, Lúč 2008.
2. Adam, A.: Liturgický rok. Historický vývoj a současná praxe. Praha, Vyšehrad 1997.
3. Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii. Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2005.