Svätý otec František vyhlásil október 2019 za Mimoriadny misijný mesiac. Podnetom k tomu bolo sto rokov od zverejnenia encykliky pápeža Benedikta XV. Maximum illud o činnosti misionárov vo svete. Benedikt XV. v nej okrem iného hovorí: „Kto káže o Bohu, nech je Božím človekom.“
Misijné poslanie bolo Cirkvi zverené od jej počiatku slovami Pána Ježiša: „Choďte do celého sveta a hlásajte (moje) evanjelium všetkému stvoreniu! (Mk 16, 15) Pápež František povzbudzuje všetkých kresťanov aby novým spôsobom prinášali tému misie medzi ľudí, Zdôrazňuje evanjeliové zameranie misií a pozýva kresťanov, aby svedčili o evanjeliu v prostredí, v ktorom žijú a pracujú. Zároveň nás vyzýva, aby sme konkrétnou pomocou a modlitbami podporovali misionárov, ktorí sa vydali do sveta ohlasovať evanjelium. Pápež vyjadril želanie, aby misijný mesiac charakterizovalo:
1. osobné stretnutie so živým Ježišom Kristom v Cirkvi prostredníctvom Eucharistie, Božieho slova, osobnej a spoločnej modlitby;
2 . svedectvo svätých a mučeníkov misií, aj nekanonizovaných;
3. biblická, katechetická, spirituálna a teologická formácia pre misie;
4. misijná láska ako spoločné úsilie všetkých - znamená materiálne podporovať ohlasovanie evanjelia a formáciu vo viere a v misiách, zvlášť v najchudobnejších cirkvách.
Malá Terezka – aj ty si misionárom
Misijné poslanie bolo a dodnes často je chápané ako misijná činnosť v pohanských krajinách. To je ale veľmi zúžený pohľad. Misijným územím môže byť ktorékoľvek miesto vo svete ale aj naša rodina, pracovisko alebo miesto, kde sa práve nachádzame. Každý z nás sa do misie Ježiša Krista môže zapojiť podľa svojich schopností, stavu a povolania. Vieme veľmi dobre, že človek nie je schopný spasiť ani seba ani iného človeka. To robí iba Pán Ježiš, on však chce, aby s ním človek spolupracoval. Túto skutočnosť dokonale pochopila svätica, ktorej sviatok si pripomíname hneď v úvode októbra – sv. Terézia z Lisieux. Hoci od vstupu do karmelitánskeho kláštora v Lisieux (1889) až do svojej smrti (1897) viac jeho múry neopustila, svoje rehoľné a misijné povolanie uskutočňovala s takou oduševnenosťou, že už vo veľmi mladom veku dosiahla vysoký stupeň duchovnej dokonalosti, za blahoslavenú bola vyhlásená 26 rokov po smrti a v roku 1927 ju pápež Pius XI. vyhlásil spolu so sv. Františkom Xaverským za hlavnú patrónku misií a misionárov a sv. Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za Učiteľku Cirkvi.
Terezka charakterizovala svoje poslanie jednoducho: „Mojím povolaním je láska.“ Jej túžbou už od detských čias bolo obetovať sa za iných. Hovorí: „Ježiš ma získal pre modlitby za hriešnikov. Či som v srdci nepocítila smäd po dušiach práve pri pohľade na Ježišove rany, keď som videla stekať jeho božskú krv? Chcela som im dať piť túto nepoškvrnenú krv, ktorá ich mala očistiť od ich škvŕn ...“ Obetuje sa Ježišovi ako „celopal lásky“: „Obetujem sa, môj Bože, ako celopalná obeta tvojej milosrdnej láske a prosím ťa, aby si ma ustavične stravoval a moju dušu zaplavoval prúdmi svojej nekonečnej nehy.“ Tým sa úplne odovzdala do Božej vôle s dôverou dieťaťa a ani počas ťažkých skúšok duševného temna a pokračujúcej smrteľnej choroby tuberkulózy, keď veľmi veľa trpela, Bohu nič neodoprela, milovala ho a plnila jeho vôľu do posledného okamihu svojho pozemského života. Všetko čo prežívala obetovala za iných. Terezka však svoje poslanie neobmedzila iba na pozemskú existenciu, v nebi bola odhodlaná robiť to isté čo na zemi: „Milovať Ježiša a pričiniť sa, aby bol milovaný.“ Pretože: „Duša zapálená láskou nemôže zostať nečinná. (...) Nemôžem sa tešiť z blaženosti neba, nemôžem odpočívať, kým sú duše, ktoré treba zachrániť (...) Možno na vás prídu veľké skúšky, ale pošlem vám svetlo, ktoré vás naučí ceniť si ich a milovať.“ Tak nám Terezka aj dnes posiela svoj „dážď ruží“ – vyprosené milosti sily a odvahy nevzdávať sa a vytrvať.
Mohli by sme vymenovať veľa odvážnych a obetavých ľudí, ktorí svoj život odovzdali Bohu v službe iným. Mnohí za svoju misiu a za ľudí, ktorí im boli zverení položili svoj život, ako nedávno blahoslavení františkánski mučeníci z Pariacoto Michal a Zbigniev. Práca misionárov odhodlaných prinášať Ježišovu radostnú zvesť do vzdialených krajín je náročná a nebezpečná i dnes a nie každý je k nej povolaný. Každý však môže svoju malú misiu vykonávať v modlitbe a pri plnení svojich každodenných povinností. Ak ju budeme konať s láskou a v spojení s Bohom, bude aj naša misia požehnaná.
Použitá literatúra:
Barátová, V. K.: Veľká malá Terézia. Bratislava, Karmelit. nakladat. 2013. 92 s.
„Mojím povolaním je láska“. Košice, Seminár sv. K. Boromejského 2008. 101 s.
Internetové zdroje