Immaculata po 101 rokoch opäť v Prahe

March 13, 2020

Dlho očakávané obnovenie Mariánskeho stĺpu so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculaty) v Prahe na Staromestskom námestí sa začalo v týždni od 17. februára 2020. Tým dospelo k úspechu dlhoročné úsilie o jeho obnovu. Iniciatívy za obnovenie mariánskeho stĺpu sa začali bezprostredne po jeho zničení, ale až po zamatovej revolúcii sa vďaka finančným darom a práci dobrovoľníkov podarilo zhotoviť rekonštrukciu pôvodného stĺpu a vrcholovej sochy.

Snímka: wikimedia commons

Kontroverzie okolo obnovy

Historická symbolika ranobarokovej pamiatky a úsilie o jej obnovenie na Staromestskom námestí vyvolávali kontroverzie, obnova mala svojich zástancov aj odporcov ako medzi odbornou a laickou verejnosťou, tak aj u zástupcov vedenia mesta. Umiestnenie rekonštruovaného stĺpu na pôvodné miesto bolo v júni 2017 schválené stavebným úradom Prahy 1. Zastupiteľstvo hlavného mesta Prahy však v septembri 2017 zamietlo obnovu mariánského stĺpu s odôvodnením, že rozdeľuje Pražanov. Časť verejnosti ho totiž ešte stále chápe v duchu turbulentnej doby roku 1918 ako symbol Habsburskej dynastie. Bol to však tragický omyl, stĺp bol postavený v roku 1650 na znak vďaky za ubránenie mesta pred Švédmi v tridsaťročnej vojne. Umiestnenie uměleckého diela bolo schválené zastupiteľstvom mesta 23. januára 2020.

 

Podľa sochára Petra Váňu by replika ranobarokového diela Jána Jiřího Bendla mala byť verejnosti slávnostne predstavená 15. septembra, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Česká biskupská konferencia a Ekumenická rada cirkví nechali spoločne umiestniť na stĺp nápis: „Tento mariánsky stĺp bol vyzdvihnutý ako symbol zmierenia a ekumenickej spolupráce kresťanských cirkví v ČR Je to tiež prejav úcty k matke Ježiša Krista“.

 

Dúfajme, že návrat Nepoškvrnenej do geografického srdca Európy je prvým krokom pri jej návrate do sŕdc Európanov.

 

Prečo stĺp strhli?

Strhnutie stĺpu bolo zosnované anarchisticky ladenými Žižkovákmi v spolupráci s miestnymi hasičmi 3. novembra 1918, ktorí úmyselne zmanipulovali dav vracajúci sa z manifestácie na Bielej Hore. Na miesto prišli občania Prahy, ktorí chceli strhnutiu zabrániť, ale podarilo sa im len zachrániť vzácny obraz Panny Márie. Zasiahla aj polícia, ale už bolo neskoro. Hrozilo, že sa dav pohne ku Karlovmu mostu, kde chceli strhnúť tamojšie sochy a nahádzať ich do Vltavy, ale tu už zasiahlo vojsko. Išlo pritom o vopred plánovanú akciu, ku ktorej sa prihlásil spisovateľ a anarchista František Sauer a jeho spoločníci z prostredia žižkovskej bohémy. Motivácie a okolnosti vedúce k tomuto činu opísal päť rokov po udalosti v článku v Rudom práve, kde uvádza aj mená ďalších zúčastnených. Na konci svojho života Sauer svoj čin oľutoval.

 

Pôvodný stĺp

Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí v Prahe bol pieskovcový ranobarokový mariánsky stĺp so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculaty) a sochami anjelov bojujúcich so symbolmi zla na podstavci okolo stĺpu. Dal ho postaviť cisár Ferdinand III. v roku 1650 ako poďakovanie za ubránenie Prahy pred švédskymi vojskami v roku 1648. Za hlavného tvorcu jeho sochárskej výzdoby je považovaný Jan Jiří Bendl. Posvätenie stĺpu sa konalo 13. júla 1652 pražským arcibiskupom kardinálom Harrachom za prítomnosti cisára Ferdinanda III. a jeho syna Ferdinanda IV. Na podstavci bol vytesaný latinský nápis: „VIrgInI genItrICI sIne orIgInIs Labe ConCeptæ propVgnatæ et LIberatæ VrbIs ergo Cæsar pIVs et IVstVs hanC statVaM ponIt" (súčet zvýraznených rímských číslic dáva rok 1650). „Panne Rodičke bez poškvrny prvotnej počatej za ubránenie a oslobodenie mesta zbožný a spravodlivý cisár túto sochu postavil.“

 

Stĺp bol postavený na mieste, kde nechal v marci 1632 po vpáde Sasov do Prahy za tridsaťročnej vojny jeden z veliteľov saského vojska pribiť na pranier neďaleko novej šibenice staroboleslavské Palladium. Na tomto mieste navrhoval vztýčenie stĺpu strahovský prior už v roku 1637. Stĺp bol vysoký takmer 16 metrov a niesol dvojmetrovú pozlátenú sochu Panny Márie, ktorá mala dvanásť hviezd okolo hlavy a stála na premoženom drakovi. Ikonografický typ Immakulaty vznikol v protireformačnom prostredí ako nový spôsob zobrazenia abstraktného teologického učenia, že pri počatí Panny Márie na ňu nebol prenesený dedičný prvotný hriech. Podoba Immaculaty vychádzala z motívu apokalyptickej ženy  odetej slnkom, s mesiacom pod nohami a s korunou dvanástich hviezd okolo hlavy, ktorý bol aj predtým rozšírený a často spojovaný s Pannou Máriou. Prišliapnutý drak symbolizuje premoženie zla.

 

Na nárožiach podstavca stáli štyri sochy anjelov symbolizujúce štyri kardinálne čnosti, bojujúce so silami zla: múdrosť, spravodlivosť, statočnosť a miernosť. V podnoží stĺpa bol dutý priestor, ktorý slúžil ako kaplnka. Bol v nej umiestnený gotický doskový obraz Panny Márie Ryneckej, pochádzajúci zo začiatku 15. storočia. Predobrazom Panny Marie Ryneckej bolo spomínané staroboleslavské Palladium. Pražania pred ním prosili za ubránenie mesta behom švédskeho obliehania. Po skončení tridsaťročnej vojny obraz vložili ako poďakovanie Matke Božej za ochranu mesta pred Švédmi do základov Bendlovho stĺpu. Kópia obrazu Panny Márie Ryneckej pre obnovený Mariánsky stĺp bola požehnaná v roku 2009 pri návšteve pápeža Benedikta XVI. v Brne.

 

Duchovný stred Európy

Pražský mariánsky stĺp bol štvrtý v Európe (Rím 1614, Mníchov 1638, Viedeň 1645, Praha 1650). Tešil sa veľkej úcte, bol miestom modlitieb. Vo svojej dobe bol považovaný za duchovný stred Európy. Miesto umiestnenia stlpa bolo vybrané tak, aby napoludnie tieň stĺpa ukazoval pražský poludník, ktorý slúžil k určeniu presného slnečného času.

 

Pokusy o obnovu

Prvý návrh na obnovu Mariánskeho stĺpu bol zverejnený už 14. novembra 1918. Súčasne prebiehala celonárodná zbierka na obnovu stĺpu. Blížiaca sa II. svetová vojna obnovu stĺpu znemožnila. Po roku 1948 bola každá iniciatíva zmarená komunistickým režimom. František Reichel, český národný minister Sekulárneho františkánskeho rádu v príhovore k nadchádzajúcej Mariánskej púti v Prahe 6.6.2020 spomína tieto skutočnosti: „Ako prosba za odpustenie krivdy boli stanovené tri okruhy odčinenia: výstavba dvanástich nových kostolov na okrajoch Prahy ako gloriola dvanástich hviezd, postavenie sochy Panny Márie na vyvýšenom mieste nad Prahou, obnova Mariánskeho stĺpu na Staromestskom náměstí. Všetky tri okruhy sa s pomocou Božou začali napĺňať. Ešte v predvojnovom období bol postavený rad kostolov a na pražskom predmestí Lhotka bol postavený a v roku 1937 posvätený nový kostol zasvätený Panne Márii Kráľovnej mieru. Hlavný oltár je tu zakomponovaný s replikou tohto mariánskeho stĺpu. Ďalšie pražské kostoly boli vybudované po páde komunizmu po roku 1990.

 

Ďalším krokom k odčineniu bola iniciatíva českých krajanov v exile, ktorí usporiadali zbierku na vytvorenie novej mariánskej sochy. Diela sa ujal taliansky sochár prof. Monteleone a tak nová socha Panny Márie z bieleho karrarského mramoru bola v roku 1954 posvätená v českom pápežskom kolégiu v rímskom Nepomucene. V roku 1955 bola prevezená do USA a 22. 5. slávnostne vztýčená v záhrade českého svätoprokopského benediktínskeho opátstva v Lisle pri Chicagu. Po zmene politických pomerov za štedrej pomoci a pochopenia krajanov bola ´Our Lady in Exile´ v roku 1993 prevezená z Lisle ´domov´ a 4. septembra 1993 bola Panny Mária z exilu privítaná pri slávnostnej bohoslužbe v bazilike Nanebovzatia Panny Márie v kláštore Premonštrátov v Prahe na Strahove.

 

V roku 1994 bola už socha vztýčená nad Prahou v záhrade strahovského kláštora. Vďaka iniciatíve Spolku pre obnovu Mariánskeho stĺpu sa rozbehli naplno aj reštaurátorske práce na pôvodnom Mariánskom stĺpe a tiež akcie požadujúce jeho umiestnenie na pôvodnom mieste na Staromestskom námestí. Pri tejto príležitosti bola obnovená aj tradícia mariánskych pútí Prahou. Sekulárny františkánsky rád – znovuobnovený a konštituovaný na základe rozhodnutia pápeža Pavla VI. z roku 1978, sa tak začal postupne vracať k svojim tradíciám. Najbližšia púť sa bude konať dňa 6. júna 2020.

 

Literatúra :

Mediálne zdroje.

Wikipedia.

 

 

 

 

 

 

 

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Najnovšie príspevky

Tomáš Morus a Ján Fisher, mučeníci svedomia