Alfonz Gmitter: Žobrák kaplnky

V tomto roku si pripomíname 120. výročie úmrtia jednej z najvýznamnejších osobností dejín rehole minoritov na Slovensku – pátra Alfonza Tomáša Gmittera. Narodil sa 10. októbra 1831 v Bardejove. Ako mladík odišiel zo svojho rodného mesta študovať do diecézneho gymnázia v Jágri, kde spoznal bratov minoritov pôsobiacich pri kláštore sv. Antona Paduánskeho. Svoj rehoľný život začínal práve v tomto meste, kde 7. októbra 1852 prijal habit menších bratov a dostal rehoľné meno Alfonz. Aj ďalšie roky počiatočnej formácie prežíval v kláštore v Jágri. Dňa 25. marca 1854 zložil večné sľuby a napokon 2. apríla 1855 bol v jágerskej katedrále vysvätený na kňaza.

Prvá kaplánka, prvá láska

Jeho prvým pastoračným pôsobiskom bol kláštor v Spišskom Štvrtku, kde dva roky pôsobil ako kaplán vo Farnosti sv. Ladislava. V období 19. storočia bolo hlavnou misiou bratov minoritov uhorskej provincie práca v školách alebo vedenie rehoľných gymnázií. V roku 1857 odišiel brat Alfonz pôsobiť ako gymnaziálny učiteľ do Baia Mare, na území dnešného Rumunska, do Kláštora sv. Mikuláša. Po dvoch rokoch ho predstavení poslali do kláštora sv. Alžbety v rumunskom Aiude, kde vykonával službu kaplána a učiteľa. Od roku 1861 pôsobil ako profesor gramatiky na minoritskom gymnáziu v Miškovci.

Malý penitenciár vo Vatikáne

V roku 1870, keď mal 39 rokov, ho predstavení s dôverou vyslali do Ríma, aby sa stal malým penitenciárom, spovedníkom vo vatikánskej Bazilike sv. Petra. V čase jeho pôsobenia prebiehal v bazilike Prvý vatikánsky koncil. Páter Alfonz na ňom spoznal mnohých biskupov, teológov, politikov a iné vplyvné osobnosti cirkevného a spoločenského života. Nepobudol tam však dlho. Pápež Pius IX. vstúpil totiž do konfliktu s talianskou vládou a neuznal zjednotené Taliansko. Následne sa stal „väzňom Vatikánu“, čoho dôsledkom bol aj zákaz pútí do Baziliky sv. Petra. Alfonz Gmitter sa po týchto udalostiach vrátil v roku 1873 do Uhorska. V službe pápežského spovedníka však pokračoval sezónne až do roku 1895, kým ho nevystriedal spolubrat z uhorskej minoritskej provincie, páter Gilbert Arpád Czaich.

Znova v Uhorsku

Páter Gmitter si získal medzi bratmi provincie veľkú autoritu. Ako zaslúžený rehoľník bol menovaný za stáleho provinciálneho definítora, Na základe toho sa doživotne podieľal na vedení uhorskej rehoľnej provincie. Predstavení ho v nasledujúcich rokoch vymenovali za gvardiána kláštorov v Baia Mare a v Miškovci. Po takmer dvadsiatich rokoch sa vrátil do Spišského Štvrtku, kde vykonával službu gvardiána kláštora a administrátora farnosti ešte dvadsaťštyri rokov.

Sedem rokov pred príchodom pátra Alfonza do Spišského Štvrtku, dňa 2. marca 1869 postihol tamojší kostol, vzácnu kaplnku Zápoľských, kláštor i školu veľký požiar. Jeho predchodcovi, pátrovi Teofilovi Jurajovi Tomečkovi, rodákovi z Gbiel, sa podarilo opraviť kostol, ale na kaplnke zostala poškodená strecha, rozbité nádherné vitrážové okná a na niekoľkých miestach boli oslabené kamenné oblúky. V tom čase, na reštaurovanie kaplnky nemali bratia dostatok prostriedkov. Nedokázala im pomôcť rehoľná provincia ani hlavní podporovatelia minoritov v Spišskom Štvrtku – Csákyovci. Takto sa zamestnaním pátra Alfonza stalo žobranie.

Žobrák kaplnky

Pri viacerých cestách do Ríma navštívil štvrtocký gvardián mnohé biskupské a šľachtické sídla. Využíval známosti svojich rímskych priateľov, ktorým predstavil veľkorysý projekt obnovy vzácnej kaplnky. S prosbou o podporu sa obracal na generálov rádu, uhorských biskupov, na panstvo, ale aj bežných pútnikov. Touto službou si vyslúžil prezývku „žobrák kaplnky“. Počas dvadsiatich rokov takto „vyžobral“16 000 zlatých, čo bola asi polovica nákladov na reštaurovanie. Jeho vytrvalosťou sa mu podarilo vzbudiť o túto pamiatku celonárodný záujem. V roku 1898, čo už bolo na sklonku jeho života, sa začalo s opravou.

Reštaurovanie bolo vykonané pod dozorom Uhorskej pamiatkovej komisie, ktorú viedol Friedrich Schulek a realizoval ho druhý staviteľ komisie Otto Sztehlo v spolupráci so známym levočským architektom Ladislavom Steinhauszom. Kaplnka dostala novú a veľmi hodnotnú umeleckú výzdobu, vďaka ktorej sa Spišský Štvrtok dodnes udržal v bedekri najkrajších kunsthistorických skvostov regiónu Strednej Európy. Za zásluhy obnovy a zveľadenia kaplnky pápež Lev XIII. vyznamenal pátra Gmittera zlatým krížom „Pro Ecclesia et Pontifice“.

Páter Alfonz Gmitter s veriacimi v kaplnke v Spišskom Štvrtku krátko pred jej dokončením.

Okrem prác v oblasti rekonštrukcie sa otec Gmitter vzorne staral aj o duchovné a pastoračné dobro svojich veriacich. V tom čase bratia minoriti spravovali v rámci farnosti kostoly v Sp. Štvrtku, Dravciach a Dlhých Strážach, viedli tiež miestnu základnú školu. Túžbou brata Alfonza bolo ešte sláviť sv. omšu v obnovenej kaplnke, ale sestra smrť ho navštívila štyri mesiace pred jej dokončením. Zomrel na Veľký piatok 13. apríla v roku 1900 vo svojom milovanom kláštore v Spišskom Štvrtku. Dožil sa 69 rokov, z toho 47 rokov prežil v reholi menších bratov.

Vďační veriaci v Spišskom Štvrtku sa dodnes starajú o jeho hrob, ktorý sa nachádza v blízkosti hlavného vstupu do farského kostola. Tradícia hovorí, že si ho uctili aj veľmi netradičným spôsobom: v mariánskej kaplnke nechali uliať vitráž znázorňujúcu sv. Alfonza z Liguori, ktorý má tvár ich obľúbeného duchovného pastiera, pátra Alfonza Tomáša Gmittera.