Hlavným hosťom slávnosti Porciunkuly v Karlovej Vsi bol bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. V úvode slávnosti boli do karloveského kostola, ktorý je zároveň kláštorným kostolom bratov minoritov, prinesené relikvie sv. Maximiliána Kolbeho. Tohto svätca inšpiroval František z Assisi, ktorý pri Porciunkule dovolil prebývať iba tým najhorlivejším rehoľníkom. Podľa vzoru Porciunkuly budoval otec Kolbe spoločenstvá Rytierov Nepoškvrnenej (M.I.).
Sv. Maximilián Mária Kolbe bol členom minoritského rádu (konventuálni františkáni). V roku 1917 založil mariánske apoštolské hnutie Rytierstvo Nepoškvrnenej (M.I.) a rozšíril ho do celého sveta. V Poľsku a v Japonsku založil dva mariánske kláštory, v ktorých dbal o príkladný rehoľný život. So svojimi spolubratmi a laickými členmi M.I. vybudoval veľké evanjelizačné dielo, v ktorom plne využíval najmodernejšie komunikačné prostriedky. Počas Druhej svetovej vojny otvoril dvere svojho kláštora pri Varšave pre 1500 Židov. Dňa 14. augusta roku 1941 v koncentračnom tábore Auschwitz dobrovoľne vymenil svoj život za život mladého otca rodiny. Veriaci po celom svete si ho uctievajú ako patróna masmédií a patróna hnutia za rodinu.
Relikvie sv. Maximiliána
Otec Kolbe v jednom zo svojich listov vyjadril túžbu byť rozdrvený na prach, aby ho vietor mohol na slávu Nepoškvrnenej rozniesť do celého sveta. Len Boh vtedy vedel, že na slávu Nepoškvrnenej obetuje raz v koncentračnom tábore svoj život a jeho telo bude v krematóriu premenené na popol a roznesené vetrom. Sv. Maximilián teda nemá a nikdy nemal hrob, kde by boli uctievané jeho telesné ostatky. Napriek tomu sú v mnohých kostoloch na svete jeho relikvie. Bratia, ktorí s ním žili, ho už počas života považovali za svätca. Boli presvedčení, že keď jedného dňa umrie, bude sa za nich prihovárať v nebi a cirkev ho vyhlási za svätého. Viacerí z nich si odložili veci, ktoré otec Kolbe používal. V archíve kláštora Niepokalanów sa dokonca nachádzajú dva zaváraninové poháre obsahujúce jeho vlasy a bradu. Je to poklad, ktorý si ešte počas života svätca ukryl brat holič. Tieto relikvie sú dnes jedinými telesnými ostatkami sv. Maximiliána.
Úcta k relikviám svätých
Relikvie svätých sú v katolíckej cirkvi od prvých storočí objektom úcty a cieľom putovania veriacich. Táto úcta vyplýva z presvedčenia, že svätec je človek, ktorý je v nebi a dosiahol už zjednotenie s Kristom. Človek, pravda, nie je iba dušou. Telo je jeho podstatnou súčasťou. Ak je duša zjednotená s Kristom, je s ním spojené i telo človeka. Uctievanie relikvií svätcov je vlastne uctievaním Krista, ktorý sa oslávil a zažiaril v živote našich bratov a sestier.