Duchovné slovo: Kvetná nedeľa

April 4, 2020

Vstupujeme do veľkonočných slávení. Dnes sa čítajú až dva úryvky z evanjelia. Prvý z nich je o slávnostnom zavŕšení Ježišovej cesty. Kristus obklopený učeníkmi a nadšeným davom vstupuje v čase najväčších sviatkov do hlavného mesta. Dosiaľ sa zdráhal užívať mesiášsky titul. Teraz si ale dá záležať na tom, aby bol jeho vstup skutočne kráľovský. Jazda na osliatku sa na prvý pohľad takou nezdá. V čase mieru však izraelskí králi skutočne jazdili na osliatku, nie na koni. Ježiš využíva tiež kráľovské privilégium sedieť na zvieratku, na ktorom dosiaľ ešte nikto nesedel. Využíva tiež kráľovské právo skonfiškovať dopravný prostriedok. Prestieranie šiat na cestu je zase gesto, ktoré patrí k obradom kráľovskej intronizácie. Ježiš ho prijíma. Vidíme ho teda v „žiare reflektorov“,úspešného, uznávaného a oslavovaného.

 

Vzápätí, už o niekoľko minút, stojíme pred scénami pašiového cyklu, ktoré prebiehajú v atmosfére zrady a opustenosti... Ježiš je zradený, ponížený, následne fyzicky aj psychicky úplne zničený. Schádza zo sveta škaredou násilnou smrťou, najhoršou a najpotupnejšou, akú kedy človek vymyslel. Prečo liturgia Kvetnej nedele spája tieto dva tak protichodné momenty? Lebo oba sú momentami oslávenia – tak jeho vstup do Jeruzalema, so všetkým, čo ho sprevádza, ako aj ťažké utrpenie a smrť, ktoré nasleduje. Prvé oslávenie je oslávením v očiach ľudí – takáto sláva v Božích očiach nie je najdôležitejšia. Boh ju prijíma, ale vie, že pominie. Druhé oslávenie je skutočným oslávením v očiach Božích – takáto sláva je, naopak, ťažko pochopiteľnou pre ľudí.

 

Nemyslime si, že Bohu sa páči prelievanie krvi. Nie mučenie jeho Syna, ale skutočnosť, že daroval svoj život z lásky, to je gesto, ktorým je oslávený Boh. V Ježišovom živote je chvíľou takéhoto oslávenia kríž, v mojom živote rehoľné zasvätenie, v tvojom živote to môže byť povolanie do manželstva či do rodičovstva, alebo každodenné správne rozhodnutia, ktorými vzdávaš Bohu slávu, hoci v očiach ľudí prehrávaš, žneš neúspech a porážku. Keď dávame život z lásky, svet nám netlieska, nechápe to. Bez lásky by sme to nepochopili ani my, lebo toto gesto spravidla odkryje našu slabosť a zraniteľnosť.

 

Logika Veľkej noci, ktorú ideme sláviť, nie je nijako kompatibilná s ľudskou logikou úspechu. Ratolesti, ktoré dnes prinášame v slávnostnom sprievode volajúc „Hossana“, budú spálené. Zmenia sa na popol, ktorým nás kňazi poznačia na Popolcovú stredu: svetská sláva – poľná tráva. Spolu s Kristom kráčajme k sláve a k uznaniu, ktoré nepominie.

 

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Najnovšie príspevky

Tomáš Morus a Ján Fisher, mučeníci svedomia