V textoch Melitona Sardského nahliadne dnešný človek do obdobia raného kresťanstva. Tento starobylý autor je pre nás dnes už tak trocha záhadou. Vieme o ňom iba veľmi málo. Narodil sa v prvej tretine 2. storočia a celý život (okrem jednej cesty do Palestíny) prežil v meste Sardy. Euzébius z Cézarey (+339) vo svojich Cirkevných dejinách tvrdí, že Meliton bol biskupom a spisovateľom. Uvádza i zoznam jeho diel. Tie boli v staroveku známe a cenené pre vysokú literárnu úroveň. Meliton sa preslávil najmä apológiou kresťanstva, obranným dielom, ktoré adresoval cisárovi Markovi Auréliovi. V dnešnej katolíckej liturgii sa na Zelený Štvrtok čítava úryvok z jeho diela Peri Pascha (gr. Περι Πασχα; dosl. O Pasche). Ide o kázeň z príležitosti Veľkého piatku. Vznikla v období rokov 160 – 170. Je to vôbec jeden z najstarších zachovaných textov kresťanských kázní. Čo v nej tento prvokresťanský autor hovorí?
Proroci predpovedali veľa vecí o veľkonočnom tajomstve, ktorým je Kristus; „jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.“ (Gal 1,5; porov. Hebr 13,21) On prišiel z neba na zem kvôli trpiacemu človeku; v lone Panny sa doň obliekol a vyšiel ako človek; v tele podliehajúcom utrpeniu vzal na seba utrpenie trpiaceho človeka a zničil utrpenia tela; duchom, ktorý nemohol zomrieť, zabil vrahyňu smrť.
Viedli ho ako baránka, zabili ho ako ovcu (porov. Iz 53,7), vykúpil nás zo služby svetu akoby z Egypta a vyslobodil nás z diablovho otroctva akoby z faraónovej ruky; našu dušu označil svojím Duchom (porov. Ef 1,13) a údy nášho tela vlastnou krvou.
On hanbou pokryl smrť a diabla rozplakal ako Mojžiš faraóna. On udrel neprávosť a nespravodlivosť odsúdil na neplodnosť ako Mojžiš Egypt. On nás vyviedol z otroctva na slobodu, z tmy na svetlo, zo smrti do života, spod krutovlády do večného kráľovstva a urobil z nás nové kňazstvo a vyvolený ľud naveky (porov. 1Pt 2,9). On je veľkonočný baránok našej spásy. On v mnohých mnoho vytrpel: v Ábelovi ho zabili, v Izákovi mu zviazali nohy, v Jakubovi utekal do cudziny, v Jozefovi ho predali, v Mojžišovi vyložili na vodu, v baránkovi bol prebodnutý, v Dávidovi prenasledovaný a v prorokoch pohanený. On si vzal telo z Panny, zavesili ho na drevo, pochovali do zeme, vstal z mŕtvych a vystúpil do nebeských výšin. On je baránok, ktorý nevydal hlas (porov. Iz 53,7); on je zabitý baránok; on sa narodil z Márie, krásnej ovečky; jeho vzali zo stáda a viedli na zabitie; večer sa obetoval a v noci ho pochovali. Na dreve ho nepolámali (porov. Ex 12,46) a pod zemou nepodľahol rozkladu (porov. Sk 2,31).
On vstal z mŕtvych a vzkriesil človeka z hlbokého hrobu.
