Duchovné slovo: Obetovanie Pána

January 31, 2019

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

Lk 2,22-32

 

Evanjelium dnešného sviatku sa niekedy číta aj v Nedeľu Svätej rodiny. Jozef, Mária a Ježiš, s nimi Simeon a Anna – to je Svätá rodina z evanjelia. Neviaže ich štandardné pokrvné puto. Dokopy ich dala viera v Ježiša. Sú to vlastne prví kresťania, Ježišova nová rodina veriacich, Cirkev. Spočiatku boli Cirkvou len Jozef, Mária a Ježiš. Toto malé spoločenstvo vstúpilo na štyridsiaty deň po narodení Ježiša do chrámu.

 

Vedeli, že netreba priniesť obetu za Máriino očistenie. Mária sa predsa počatím a porodením Pána Ježiša nepoškvrnila. Vedeli aj to, že dieťa, ktoré prinášajú, je Bohom, nemusia ho Bohu predstavovať. Uvedomovali si, že je Vykupiteľ, že nemusí byť vykúpený. Gestá, ktoré kázal vykonať Zákon, sa ich fakticky netýkali. A predsa, Ježišovi rodičia, tí prví kresťania, všetko dopodrobna splnili. Nový Boží ľud nezachováva Zákon preto, žeby musel. Nerobí to ani z nutnosti ani zo strachu, ani z povinnosti... Tento nový ľud zachováva Boží zákon preto, lebo chce. Robí to z lásky k Bohu. Z lásky k Bohu koná i to, čo nie je nutné.

 

Asi preto je dnešný deň i sviatkom Bohu zasvätených osôb. Je to slávnostný deň kresťanov, ktorí Bohu dajú aj to, čo nemusia. Rozhodujú sa žiť v čistote, aj keď vedia, že manželstvo je dobré a Boh zo srdca žehná láske muža a ženy. Rozhodujú sa žiť v chudobe, aj keď vedia, že hmotné dobrá, ktoré by za iných okolností získali, by mohli sami použiť na dobré ciele. Rozhodujú sa žiť v poslušnosti a podriadenosti, aj keď vedia, že Bohu môžu byť poslušní aj bezprostredne.

 

Mnohí si dnes myslia, že obetovanie života zložením rehoľných sľubov nie je vôbec potrebné. Najlepším príkladom užitočnosti zasvätených ľudí pre Cirkev sú samotní Jozef a Mária. Žijú v úplnej čistote (panenstvo), v chudobe (nemajú peniaze na baránka, iba na hrdličky) a sú absolútne poslušní (i vtedy, keď nemusia). Sú to prví dvaja rehoľníci na svete a ich rodina je prvým kresťanským kláštorom. Táto rodina je napriek tomu mimoriadne plodná: kto zráta, koľko synov a dcér, koľko Ježišových bratov a sestier sa im už zrodilo?

 

Ak niekto chce byť členom Kristovej rodiny veriacich, môže aj vstúpiť do kláštora, ale nemusí. Stačí, ak sa stane novým človekom tak, ako dvaja starí ľudia z evanjelia: Simeon a Anna. Otvorili Ježiškovi náruč a odmenou za to bolo životné objatie s veľkým svetlom. Týmto gestom každá temnota, ktorá bola prítomná v ich živote, stratila svoju moc.

 

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Najnovšie príspevky