Maximilián Kolbe: Iba jeden cieľ

August 13, 2018

Sv. Maximilián Kolbe patrí k najpopulárnejším svätcom dnešných čias. Patrón masmédií, manažérov a hnutia za rodinu odviedol na tomto svete veľký kus dobrej práce. Bol to muž, ktorý sa vždy s prázdnymi vreckami a s veľkým odhodlaním podujímal na ambiciózne apoštolské diela – všetky sa podarili. Otec Kolbe mal však len jeden jediný životný cieľ: stať sa veľkým svätcom.

 

Narodenie a detstvo

Maximilián Kolbe sa narodil 8. januára 1894 v poľskom mestečku Zduńska Wola. Rodičia Július a Mária ho dali pokrstiť ešte v ten istý deň. Budúcemu svätcovi vybrali meno Rajmund. Rodina neskôr žila v neďalekých Pabianiciach. Rajmund prežil duchovný prelom, keď mal asi desať rokov. Zvážnel a stal sa veľmi nábožným. Matke sa zdôveril, že sa mu zjavila Bohorodička s dvoma korunami – bielou a červenou. Mohol si vybrať, ktorú z nich príjme. On však vystrel ruky pre obe, čím vyjadril pripravenosť žiť v čistote aj zomrieť ako mučeník. Po stretnutí s minoritskými misionármi v roku 1907 vstúpil do malého seminára vo Ľvove (dnes Ukrajina). O tri roky neskôr začal noviciát a prijal rehoľné meno brat Maximilián. 

 

Štúdia v Ríme a založenie M.I.

V roku 1912 bol vyslaný na štúdium filozofie do Ríma. Absolvoval ho na Gregoriánskej univerzite. Dňa 1. novembra roku 1914 zložil v Ríme slávnostné sľuby a prijal druhé rehoľné meno – Mária. Filozofické štúdium ukončil v októbri roku 1915 doktorátom. Následne začal študovať teológiu na Pápežskej teologickej fakulte sv. Bonaventúru v Ríme. Počas tejto periódy založil 16. októbra 1917 mariánske apoštolské hnutie Rytierstvo Nepoškvrnenej (M.I.). Na jar roku 1918 sa stal kňazom. V Ríme pobudol ešte jeden rok. Pred návratom do vlasti obhájil druhý doktorát, tentokrát z teológie.

Počiatky M.I. v Poľsku

Následne pôsobil páter Kolbe v Krakove, kde sa v minoritskom seminári stal profesorom cirkevných dejín. Od roku 1920 mal vážne problémy s tuberkulózou, preto musel podstúpiť niekoľkomesačný liečebný pobyt v Zakopanom.

 

Začiatkom roku 1922 vydal prvé číslo časopisu Rycerz Niepokalanej (Rytier Nepoškvrnenej) v náklade 5000 výtlačkov. Ešte v tom istom roku však musel pre svoje vydavateľstvo hľadať nové miesto. Na jeseň sa teda s niekoľkými bratmi nadchnutými ideálom M.I. a s tlačiarenskými zariadeniami, ktoré získal, odsťahoval z Krakova do Grodna. O päť rokov bol však kláštor v Grodne pre potreby rozvíjajúceho sa vydavateľstva malý. Maximilián Kolbe začal presadzovať myšlienku výstavby nového kláštora – vydavateľstva. Tá sa zapáčila kniežaťu Jánovi Druckemu-Lubeckemu, ktorý mu daroval rozsiahly pozemok neďaleko Varšavy. Dňa 6. augusta roku 1927 na tomto pozemku požehnali sochu Nepoškrvrnenej. O dva mesiace začala stavba kláštora. Ešte v novembri roku 1927 sa vydavateľstvo presťahovalo z Grodna do Niepokalanowa. Centrom M.I. sa stal tento nový kláštor, na čele ktorého stál páter Kolbe. Prvá rehoľná komunita mala dvadsať členov: dvoch kňazov (páter Maximilián a jeho rodný brat Jozef, rehoľným menom Alfonz) a osemnásť rehoľných bratov. 

Rozvoj a misia

Kláštor Niepokalanów sa rýchlo rozvíjal. Už rok po založení bol doň presťahovaný noviciát z Ľvova. O dva roky mal už vlastný misijný seminár. Počas tretieho roku existencie kláštora už bratia intenzívne pracovali na založení vlastnej misie na Ďalekom východe.​ Požehnanie pre toto dielo šiel otec Kolbe vyprosiť do Lúrd, Assisi a Lisieux.

 

Vo februári roku 1930 vyrazil sv. Maximilián na misie. Podarilo sa mu usadiť v japonskom Nagasaki. Ešte v máji toho istého roku vytlačil prvé číslo časopisu Rytier Nepoškvrnenej v japonskom jazyku. V roku 1931 vznikol v Nagasaki kláštor podobný poľskému Niepokalanowu, volal sa Mugenzai no Sono – Záhrada Nepoškvrnenej. Po jeho úspešných začiatkoch sa v lete roku 1932 vybral páter Kolbe z Nagasaki do Indie, kde pripravoval založenie ďalšieho mesta Nepoškvrnenej – indického Niepokalanowa. 

 

Na jar roku 1933 sa otec Kolbe zúčastnil provinciálnej kapituly v Poľsku. Po nej, v júni a júli 1933, viedol sériu misijných prednášok vo významných poľských mestách. Počas tohto obdobia pripravil na krst mimoriadneho splnomocnenca japonského veľvyslanca v Poľsku. V auguste 1933 sa páter Maximilián vrátil do Japonska, kde pracoval na založení malého seminára. Otvoriť sa mu ho podarilo v apríli roku 1936.

Návrat do vlasti

Začiatkom leta roku 1936 bol otec Kolbe opäť povolaný do poľského Niepokalanowa. Kláštor, ktorý sa stal medzičasom najväčším katolíckym kláštorom na svete, by údajne nedokázal riadiť nik iný. Otec Maximilián mal v tom čase už veľký vplyv na spoločenský život vo svojej vlasti i na život rehole minoritov po celom svete. Na jeho podnet bola celá rehoľa 8. decembra roku 1936 zasvätená Nepoškvrnenej Panne Márii.

 

Aj rehoľný život a horlivý apoštolát bratov v Niepokalanowe sa neustále zveľaďoval. Dňa 8. decembra roku 1938 sa bratom podarilo spustiť skúšobné vysielanie novej rozhlasovej stanice (Stanica Poľsko 3 - Rádio Niepokalanów).

 

Druhá svetová vojna
Veľké dielo sa po prvý raz otriaslo 19. septembra roku 1939. Páter Maximilián bol len niekoľko dní po začiatku Druhej svetovej vojny zatknutý Nemcami. Akoby zázrakom, na sviatok Nepoškvrnenej o niekoľko týždňov potom bol aj s ďalšími spolubratmi z väzenia v Ostrzeszowe prepustený. Vrátil sa do Niepokalanowa, kde sa mu ešte na Vianoce roku 1940 podarilo vytlačiť posledné číslo mesačníka Rytier Nepoškvrnenej. Už o pár týždňov, 17. februára roku 1941 gestapo zatklo otca Kolbeho a uväznilo ho v obávanej varšavskej väznici Pawiak. Pobudol tam do 28. mája 1941, kedy bol prevezený do koncentračného tábora Osvienčim, kde sa stal väzňom 16670. Tam sa v auguste 1941 dobrovoľne obetoval za spoluväzňa odsúdeného na smrť – Františka Gajowniczka. Zomrel 14. augusta v bunkre hladu vstreknutím fenolovej injekcie.


Povýšenie na oltár

O blahorečenie otca Kolbeho požiadal ako prvý pápeža Pia XII. biskup P. Yamaguchi z Nagasaki. Dňa 23. septembra 1961 bol otvorený apoštolský proces blahorečenia Božieho sluhu. Slávnosti beatifikácie dňa 17. októbra 1971 v Bazilike sv. Petra v Ríme predsedal pápež Pavol VI. Páter Kolbe bol svätorečený ​10. októbra 1982 pápežom Jánom Pavlom II.

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Najnovšie príspevky