Kristova Krv - cena našej spásy

Mesiac jún bol osobitne zasvätený láske Ježišovho Srdca. Teraz sa naša pozornosť obracia k ďalšej súčasti ľudského bytia nášho Pána – k jeho drahocennej Krvi. Krv je označovaná za symbol života. Kým prúdi v tele, je v nás život. Preto je pochopiteľné, že má pre ľudí nesmiernu cenu. A práve túto cenu za nás zaplatil Ježiš, keď svoju krv vylial po strašnom utrpení za ľudstvo na kríži. Úcte k predrahej Krvi nášho Pána je zasvätený najobľúbenejší letný mesiac – júl.

 

V živote Pána Ježiša sa uvádzajú najdôležitejšie udalosti spojené s tajomstvom spásonosnej Krvi:

 

1. jeho vtelenie (Jn 1, 14) a obrad začlenenia novonarodeného Ježiša do ľudu starej zmluvy prostredníctvom obriezky (Lk 2, 21),

2. smrteľná úzkosť v Getsemanskej záhrade, sprevádzaná krvavým potom (Lk 22, 44),

3. kruté bičovanie pri ktorom sa mu z rán liala krv (Mk 15,15; Mt 27,26; Jn 19,1),

4. potupné a bolestivé korunovanie tŕním – keď jeho tvár zahalil krvavý závoj (Mk 15,17; Mt 27, 29; Jn 19,2),

5. otváranie rán pri pádoch a vysiľujúcom výstupe na Kalváriu a pri bezcitnom vyzliekaní šiat (Mk 15,20-22; Mt 27,31; Jn 19,17),

6. pribíjanie na kríž, keď jeho telo prenikala strašná bolesť a krv vytekala z otvorených žíl (Mk 15,24; Mt 27,35; Lk 23,33; Jn 19,18),

7. vyzdvihnutie kríža od zeme, keď jeho krv farbí kríž a steká po ňom ako vodopád,

8. prebodnutie jeho boku kopijou rímskeho vojaka – Ježiš ide do krajnosti, aj po smrti vyleje za nás zo svojho Srdca krv, až do poslednej kvapky (Jn 19,34).

 

Tieto dramatické okamihy posledných chvíľ života nášho Pána nás nemôžu nechať ľahostajnými a vzbudzujú v nás hlbokú úctu, bázeň a vďačnosť k jeho obete lásky na kríži. Privádzajú nás pred oltár, kde sa v každej svätej omši znovu a znovu opakuje neuveriteľné tajomstvo premenenia – keď sa z malého kúska chleba stáva jeho Telo a z vína jeho svätá Krv. Eucharistia je najkrajší dar, aký nám mohol dať.

 

Rozvoj úcty k Ježišovej Krvi

Tak ako úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu sa rozvinula z liturgického kultu do mnohých foriem ľudovej zbožnosti, podobne i úcta k predrahej Krvi nášho Pána. K najznámejším patria Litánie k Predrahej Kristovej Krvi schválené pápežom Jánom XXIII. v roku 1960. Pri jednotlivých zvolaniach si uvedomujeme, akú veľkú silu má Ježišova Krv, keď má moc napájať a očisťovať duše v Eucharistii, víťaziť nad zlými duchmi, dodávať odvahu mučeníkom a silu vyznávačom, byť oporou v nebezpečenstve, úľavou pre trpiacich, potešením pre plačúcich, nádejou pre kajúcich, útechou pre umierajúcich, vyslobodením duší z očistca a je pre nás všetkých pokojom a nežnosťou našich sŕdc i závdavkom večného života.

 

Menej známou, ale tiež veľmi peknou a účinnou modlitbou je Ruženec k Predrahej Krvi nášho Pána. Je zložený zo štyridsiatich zrniek a začíname sa ho modliť modlitbou Verím v Boha (na krížiku). Nasleduje šesť skupín po piatich zrnkách, pričom päť zrniek predstavuje päť rán nášho Pána a tridsať zrniek (5x6) jeho tridsať rokov skrytého života v Nazarete. Končíme siedmou skupinou troch zrniek, ktoré predstavujú tri roky Spasiteľovej verejnej apoštolskej činnosti a zároveň aj posledné roky jeho života. Na každom z týchto zrniek sa modlíme jeden Otčenáš. Po každej skupine nasleduje jedno Sláva Otcu. Na siedmych zrnkách, ktoré oddeľujú každú skupinu, sa modlíme Zdravas Mária. Týchto sedem zrniek predstavuje sedem bolestí Panny Márie, úzko spojených s umučením jej syna:

 

1. Uctenie prvého vyliatia Ježišovej Krvi pri obriezke. Uctenie prvej Máriinej bolesti, keď počula proroctvo Simeona.

2. Uctenie druhého vyliatia Ježišovej Krvi v agónii v Getsemanskej záhrade. Uctenie druhej Máriinej bolesti pri úteku do Egypta.

3. Uctenie tretieho vyliatia Ježišovej Krvi pri bičovaní. Uctenie tretej Máriinej bolesti, keď sa Ježiš ako dieťa stratil v Jeruzaleme.

4. Uctenie štvrtého vyliatia Ježišovej Krvi, keď ho korunovali tŕním. Uctenie štvrtej Máriinej bolesti, keď sa stretla s Ježišom na ceste na Kalváriu.

5. Uctenie piateho vyliatia Ježišovej Krvi pri nesení kríža. Uctenie piatej Máriinej bolesti, keď stála pod krížom.

6. Uctenie šiesteho vyliatia Ježišovej Krvi pri ukrižovaní. Uctenie šiestej Máriinej bolesti, keď v náručí držala mŕtve telo svojho milovaného Syna, ktorého sňali z kríža.

7. Uctenie siedmeho vyliatia Ježišovej Krvi, keď mu srdce prebodli kopijou. Uctenie siedmej Máriinej bolesti, keď Ježiša pochovávali.

Ruženec ku Kristovej Krvi. Zdroj: nabozenska-predajna.sk

 

Povzbudzujúcimi a veľmi účinnými sú i ďalšie pobožnosti a modlitby spojené s úctou k Ježišovej Krvi, napríklad novéna „Zázrak Kristovej Krvi“, o ktorej sa hovorí, že je „novéna ktorá ničí pôsobenie zla a zaháňa démonov“. Pochádza od p. Bartolomea da Saluzzo, františkánskeho rehoľníka vyznačujúceho sa veľkou úctou k Ježišovej Krvi. Svojim spolubratom zdôrazňoval: „ Neexistuje nič, bratia, čo by vám všemohúci Boh nedaroval, ak ho budete prosiť vytrvalo v mene svätej Ježišovej Krvi.“ „Keď prosíš o nejakú milosť, modli sa nasledovne: Ó Otče, ó Synu, ó Duchu Svätý, ó najmilostivejšia Trojica, ó prečistá Panna Mária, všetci svätí a sväté neba, prosím o túto milosť pre preliatu krv môjho Spasiteľa Ježiša Krista!“ (Saluzzo, Bartolomeo: Zázrak Kristovej Krvi. Nitra, Oáza Michala Archanjela 2016, s. 5)

 

Relikvie Kristovej Krvi

V chráme v Neuvy-Saint-Sépulcre (Francúzsko) sú uctievané dve kvapky Kristovej Krvi, ktoré boli vraj zachytené v deň jeho umučenia na Kalvárii. Majú formu dvoch sĺz zrazenej krvi. Táto čistá Božia krv bez akýchkoľvek prímesí vody či zeme je možno najvzácnejšou relikviou na svete. Kardinál Eudes, biskup v Tuskulume ju priniesol zo Svätej zeme a v roku 1257 ju daroval Neuvy. (Predrahá krv. Bratislava, Lúč 2001, s. 13) V bývalom Uhorsku sa nachádzali tri relikvie Božej krvi. Jedna z nich je dodnes uctievaná v benediktínskom opátstve vo Svätom Beňadiku v novogotickom chráme Panny Márie a sv. Benedikta. Traduje sa, že ide o časť šatky sv. Veroniky, ktorú podala Ježišovi na jeho krížovej ceste a do ktorej vtlačil obraz svojej skrvavenej tváre. Keď kardinál Alexander Rudnay konal v roku 1829 vo Sv. Beňadiku kanonickú vizitáciu, nastolila sa aj otázka pravosti relikvie. Písomné dôkazy sa nenašli, ale prastaré uctievanie relikvie a nápis na zvone z roku 1483, ktorý sa našiel na pergamene, svedčia o jej pravom pôvode. (Predrahá krv. Bratislava, Lúč 2001, s. 8-9)

 

Úctu k Ježišovej svätej Krvi hlásali a šírili mnohí svätí, napr. sv. Alfonz z Liguori, karmelitánka, sv. Mária Magdaléna de’Pazzi, sv. Pavol z Kríža, sv. Ján Mária Vianney, sv. Ján Zlatoústy, sv. pápež Ján XXIII. a sv. Gašpar del Bufalo, označovaný ako apoštol Najdrahšej Krvi Ježišovej. Skúsme aj my podľa ich príkladu s dôverou prosiť nášho Pána v každodenných situáciách a problémoch o pomoc aj cez úctu k jeho Krvi. Tak si budeme môcť spolu s úctou k menu Ježiš (spomienka 3. januára) a s láskou k jeho Najsvätejšiemu Srdcu uctievať celú ľudskú a božskú osobu nášho Pána.

 

„Len jedna kvapka Kristovej Krvi by bola stačila obmyť celé ľudstvo od hriechov... ale my dobre vieme a uvedomujeme si, že Pán Ježiš tu na svete vykonal maximálne dostatočnú náhradu.

sv. Tomáš Akvinský

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Najnovšie príspevky