Mariánske zjavenia: Belgicko, Banneux

January 19, 2020

Banneux je malé mestečko v východnom Belgicku. Leží neďaleko hraníc s Holandskom, Nemeckom a Luxemburskom na neúrodnej náhornej rovine na úpätí pohoria Ardeny. V roku 1933 bolo malou dedinkou s asi 325 obyvateľmi. Pôda tu bola neúrodná, bažinatá a obyvatelia chudobní. 15. januára 1933, v mrazivý zimný večer, jedenásťročná Mariette Beco, najstaršia zo siedmich detí, čakala spolu s rodičmi a súrodencami na svojho desaťročného brata Júliusa. Sedela pri okne a čakala, kedy sa malý brat objaví. Zrazu sa zjavil žiarivý svetelný lúč. Mariette spozornela, ale myslela si, že je to odraz lampy. Vzala ju a odniesla do izby. Lúč však nezmizol a Mariette v ňom uvidela krásnu pani.

Myslela si, že vidí čarodejnicu

Zavolala na mamu: „Mamička, vidím v lúči jednu krásnu pani! Usmieva sa na mňa!“ Mama jej neverila, ale keď pozrela do okna, lúč uvidela tiež. Preľakla sa a bola presvedčená, že postava je čarodejnica. Rodina bola veriaca, do kostola však veľmi nechodili, hoci stál neďaleko ich domu za borovicovým lesom. Mariette bola napriek tomu veľmi zbožná, rada sa modlila. Raz, na ceste do Tancrémontu našla ruženec a odvtedy ho vždy nosila pri sebe. Začala sa modliť a znovu jasne videla krásnu pani ako sa milo usmieva a kývnutím ju volá k sebe. Chcela vyjsť do záhrady, ale mama ju nepustila. Mariette sa s plačom vrátila k oknu, ale lúč a pani už nevidela.

 

Dňa 18. januára sa Mariette rozhodla, že bude na pani čakať v záhrade. Veľmi ju túžila znovu uvidieť. Napriek matkinmu nesúhlasu sa jej podarilo dostať sa von. Záhrada bola tmavá a zaviata snehom, ale Mariette premáhajúc chlad a strach z tmy, kľačiac na zamrznutom chodníku, sa začala vrúcne modliť ruženec. Pani sa náhle objavila a jemne pohybovala perami, akoby sa modlila s ňou. Potom ju vyzvala, aby ju nasledovala. Prešli za cestu k malému prameňu a pani ju požiadala: „Ponor ruky do vody!“ Mariette poslúchla. Pani povedala: „Tento prameň je vyhradený pre mňa. Je môj! Dobrú noc a dovidenia!“ Potom sa vzdialila. Šťastná Mariette sa vrátila domov, modliac sa celou cestou.

 

Na druhý deň bol nepríjemný studený večer. Mariette sa ponáhľala na stretnutie s krásnou paňou prikrytá starým kabátom svojho otca, ktorý ju sprevádzal a s ním asi šesť ďalších ľudí. Kľakla si pri malom kríku a začala sa modliť. Po chvíli vystrela ruky a volala: „Tam je!“ Všetci mlčali. Mariette zjavenie oslovila: „Kto si, moja prekrásna Pani?“ Pani odpovedala: „Som Pannou chudobných.“ „Ó, Panna chudobných“, opakovala Mariette jej slová. Pani ju znovu viedla k prameňu a Mariette sa spýtala: „Krásna Pani, včera si povedala, že prameň je vyhradený pre Teba, že je Tvoj!“ Nerozumela dobre, čo pani myslela. Pani s úsmevom upresnila: „Tento prameň je vyhradený pre mňa a pre všetky národy, na úľavu pre všetkých chorých“. „Pre všetky národy, na úľavu pre chorých!“ opakovala Mariette nadšene a spontánne zvolala: „Ďakujem, ďakujem!“ Pani ju povzbudila: „Budem sa za teba modliť. Dovidenia!“ a odišla. Mariette si opakovala slová panej, ale nevedela ich pochopiť. Sprevádzaná otcom a ľuďmi, ktorí tam boli s ňou sa vrátila domov, ale význam slov, ktoré počula jej nedali pokoj. Spýtala sa otca, čo znamená ... pre všetky národy.. a ...úľavu pre chorých... Otec jej ich význam vysvetlil a Mariette plná radosti, hovorila o stretnutí s krásnou paňou ostatným ľuďom.

 

O deň neskôr, 20. januára, sa Mariette necítila dobre. Zostala ležať, ale ako sa blížil večer, začala byť nepokojná a napriek slabosti vstala a okolo 19.00, v čase zjavení, sa vybrala do záhrady. Sprevádzala ju už skupinka ľudí. Celý čas sa modlila ruženec. Pani prišla a milo sa usmievala. Mariette sa šťastne usmiala a s láskou, ktorá vychádzala z jej čistého detského srdca sa spýtala: „Krásna Pani, čo si želáš?“ „Želám si malú kaplnku“ odpovedala pani a pravou rukou požehnala dievča znakom kríža. Mariette od chladu a vyčerpania omdlela. Otec ju odniesol domov.

 

Od 21. januára do 11. februára sa pani nezjavila, napriek tomu, že Mariette vytrvalo chodila na miesto zjavení a neustále sa modlila ruženec. Bola to pre ňu ťažká skúška viery. Chýr o zjaveniach sa rozniesol medzi dedinskými obyvateľmi a ľudia dievča podozrievali z klamstva a výmyslov. No ona zostala verná. Každý večer v tme a mraze čakala na svoju pani. Chodila k malému prameňu a modlila sa niekoľko ružencov za sebou s veľkou dôverou.

 

Za svoju vernosť a dôveru bola odmenená ďalším zjavením. Pani prišla 11. februára. Mariette už kľačala pri prameni a modlila sa. Ponorila ruku do prameňa a prežehnala sa. Nebeské zjavenie sa jej prihovorilo: „Prichádzam, aby som zmiernila utrpenie. Čoskoro sa znovu stretneme.“ Mariette sa s plačom ponáhľala domov, pretože nerozumela, čo znamená zmierňovať. Po vysvetlení od otca sa upokojila.

 

Verte vo mňa, aj ja Vám budem veriť!

Prešli tri dni a Mariettu sprevádzali k prameňu iba tri osoby. 15. februára prišla pani opäť a aj teraz dievča láskavo a milo pozdravila. Mariette mala poverenie od kaplána Louisa-Marie Jamina, aby požiadala pani o znamenie, že prichádza z neba. Pani odpovedala: „Verte vo mňa, aj ja Vám budem veriť! Veľa sa modlite! Dovidenia!“

 

Zima nepoľavovala. 20. februára bol opäť studený zimný večer, ale Mariette si napriek sneženiu a chladu kľakla na zľadovatenú zem a modlila sa. Na konci druhého ruženca sa pani zjavila a s láskou povedala Mariette: „Milé dieťa, veľa sa modli!“ Mariette jej prosbu oddane splnila.

 

Dňa 2. marca bolo sychravé upršané počasie. Pani prišla večer, vo zvyčajnom čase, počas modlitby tretieho ruženca. Bola vážna a Mariette s ľútosťou cítila, že ju vidí posledný raz. Predstavila sa slovami: „Milé dieťa! Ja som Matka Spasiteľa, som Matka Božia. Veľa sa modlite. Pán s tebou! Pán s tebou!“ Požehnala Mariettu a v žiarivom jase odišla. Marietta sa v slzách vrátila domov, vedela, že pani už nepríde.

Cirkevné skúmanie

Zjavenia v Banneux boli podrobené vyšetrovaniu biskupskou komisiou v rokoch 1935 až 1937, zhromaždené dôkazy boli predložené komisii v Ríme. Otec Jamin dal postaviť na mieste zjavení malú kaplnku, ktorú 15. augusta 1933 vysvätil biskup Kerhof z Liege za účasti asi 60 000 pútnikov a v máji 1942 povolil uctievanie Panny chudobných z Banneux. Dňa 22. augusta 1949 boli zjavenia Panny Márie v Banneux oficiálne vyhlásené za pravé. Sv. Ján Pavol II. navštívil pútnické miesto Banneux 21. mája 1985, osobne sa stretol s Mariette Beco.

 

Mariette Beco (nar. 25.3.1921) si založila rodinu a spolu s ostatnými pútnikmi chodila k prameňu a do Kaplnky zjavení a modlila sa k Panne Márii v pokore a skrytosti. Zomrela 2. decembra 2011 vo veku 90 rokov. Keď sa jej pýtali na zjavenia, odpovedala: „Bola som iba sprostredkovateľ, poštár, ktorý doručuje správy. Len čo je správa doručená, poštár sa stane bezvýznamným.“

 

Národy a ich úcta k Panne Márii

Viaceré národy reagovali na slová Panny Márie: „Tento prameň je vyhradený pre mňa a pre všetky národy“ a postavili na mieste zjavení svoje národné kaplnky. Slovensko nemá kaplnku, ale má tu zastúpenie v podobe dreveného reliéfu Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je umiestnený na čestnom mieste v kaplnke sv. Františka. Vytvoril ho rezbár a reštaurátor Štefan Dolobáč z Hrabovca nad Laborcom na podnet Antona Poláka z Vrbového. Reliéf bol posvätený 18. septembra 2010 počas slávnostnej svätej omše, ktorú celebroval arcibiskup Alojz Tkáč. Odvtedy sa Slováci žijúci v Belgicku pravidelne stretávajú na tomto mieste na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Pridávajú sa k nim aj pútnici zo Slovenska a Čiech.

 

Otec Jamin založil v Banneux modlitbovú skupinu, ktorá už v r. 1955 mala 2 milióny členov. Pri prameni s čistou vodou na mieste zjavení je nápis: „Jediný prameň je Ježiš Kristus, ktorého nám dala Panna Mária.“

 

Spracované podľa internetových zdrojov.

 

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Najnovšie príspevky