Mnohí z Ježišových učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“
Jn 6, 60-69
Dnes končíme niekoľkotýždňový maratón, ktorý sa začal zázrakom nasýtenia zástupov a pokračoval polemikou v kafarnaumskej synagóge. Zástupy priviedol za Ježišom telesný hlad. Ale on im už nedal jesť. Začal vysvetľovať, že on je chlebom z neba. Židia považovali za taký chlieb Tóru. Vrcholom Božej starostlivosti o človeka nie je však darovanie knihy. Je ním darovanie Božieho Syna. Ak ho prijmeš ako chlieb, získaš aj ty Boží život. Debata tu vrcholí zjavením tajomstva eucharistie: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6,54)
Kvôli tejto rétorike Rimania v prvých storočiach považovali kresťanov za kanibalov. Nerozumeli slovám o tele a krvi. Pre Hebrejov je ale výraz „jesť telo“ pochopiteľný, lebo zodpovedá ich spôsobu vyjadrovania. Znamená prijať ochotne a bezvýhradne osobu, ktorá sa človeku dáva. „Piť krv“ znamená zase absorbovať život tejto osoby. Ježišovi poslucháči chápali dobre. Preto mnohí odišli preč: najprv ľudia, čo si mysleli, že bez platenia naplnia nákupné tašky, potom tí, čo nemienili povýšiť Ježiša nad Mojžišov zákon, napokon tí, čo si nechceli osvojiť Ježišov postoj k životu.
Prijatie Ježiša neprináša totiž bohatstvo, zdravie ani úspech... Často znamená dokonca stratu toho, o čo sa v živote snažíme. Ježišov „obyčajný život“, aký do tohto momentu ľudia videli, nebol ich ideálom. „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte veľkonočné udalosti, keď vstúpite do prázdneho hrobu a bude jasné, že moja krížová cesta, ktorú ste považovali za totálnu prehru, bola jedinou cestou, v ktorej víťazí život?“
Ak prijímaš Ježišovo telo a krv, prijímaš jeho život a jeho postoje. A to nie je ľahká vec. Je normálne, ak máme zimomriavky na krku, keď počúvame príbeh otca Kolbeho, ktorý dal bez mihnutia oka svoj život za život cudzieho človeka. V dobe, keď sa dievčatá a chlapci vôbec nehanbia, že bez sobáša žijú v spoločnej domácnosti, je tiež nepochopiteľná Anka Kolesárová, ktorá pre obranu svojej cti neváhala aj umrieť.
Tých ľudí, čo naozaj akceptujú Ježišovu ponuku, nikdy nebolo veľa. Najhoršie, čo môžeme robiť v tomto chaose, ktorý v nás vyvolávajú Ježišova slová, je prijímať Ježišovo telo a krv a zároveň odmietať jeho postoj k životu. Preto by sme si dnes mali položiť podobnú otázku, akú dal Jozue Izraelitom: „Ak sa vám nepáči, tak si dnes vyberte, akou cestou pôjdete.“ Do života však vedie iba jedna – tá Ježišova.