Do ambulancie či do spovednice?

February 12, 2018

Kedy človek potrebuje psychológa a kedy skôr kňaza? Čo myslíte, čo dnes privádza ľudí do ambulancií psychológov? Opýtali sme sa PhDr. Dagmar Kolesárovej, ktorá už niekoľko rokov vedie psychologickú ambulanciu v Univerzitnej nemocnici s poliklinikou milosrdných bratov v centre Bratislavy.

Na jej dvere zaklopú mladí aj starší pacienti. Dnes, ako hovorí, už nie je hanbou „prihlásiť sa“ s problémom u psychológa. Mladšie ročníky prídu napríklad aj keď sa im nedarí v škole. Nie je ťažké vypýtať si v ich prípade pečiatku od psychológa, ale niečo zmeniť vo svojom živote – to už je náročnejšie. Sú ľudia, ktorí majú trebárs prehnané ambície a nestačia im nato predpoklady a tak sa dostanú do ťažkostí.

 

Od zapálenia sa k vyhoreniu

„Človek je dnes v práci pod veľkým tlakom a je frustrovaný, má problémy, či už finančné, alebo iné, potom je v napätí a nevie sa dobre sústrediť na prácu, alebo na to, čo potrebuje riešiť. Veď dnes zohnať dobrú a dobre zaplatenú prácu nie je jednoduché. V určitom veku je to už problém. Neraz ľudia, ktorí sú skúsení, vekovo zrelí a majú roky praxe, sú pre niektoré spoločnosti už neprijateľní.

 

V súčasnosti trápia ľudí najmä rôzne negatívne emócie, ktoré nastávajú po stresujúcich situáciách. Je to súčasť života, vždy sa tomu vyhnúť nedá. Sú rôzne fázy tohto „procesu.“ Najprv je to len reakcia, keď je človek nahnevaný alebo napätý. Potom nastáva ďalšie štádium, keď človek odoláva a snaží sa to vydržať, najmä keď ide o dôležitú prácu. Tretia fáza je už stavom vyhorenia resp. psychického zlyhania. Dôležité je vedieť rozlišovať podstatné veci a na tie sa zamerať a tie menej dôležité – tými sa nezaťažovať".

 

Na otázku, do akej miery môžu takéto negatívne faktory zasiahnuť srdce človeka alebo nervy či mozog, odborníčka odpovedá: „Celý organizmus reaguje pod vplyvom stresu. Napríklad prechádzate cez cestu a zľaknete sa, že sa na vás rúti auto. Srdce sa okamžite rozbúši, to je stresová reakcia. Netreba sa zbytočne vystavovať rizikovým situáciám. Pri mozgu sa potvrdila súvislosť medzi dlhodobými stresmi a jeho ochorením, potvrdilo sa riziko infarktu alebo zvýšeného tlaku. To je signál, že človek si naozaj naložil veľa. Podobne to platí aj o vzťahu medzi stresom a vznikom onkologických rizík.

 

Oddych a relax je nevyhnutný. Nedeľu máme na to, aby sme vypli z pracovného zhonu a vedeli sa zamerať na rodinu, na seba, vzťahy, na ktoré dnes nezostáva čas.

 

Zdravotná komplikácia je často zdvihnutým prstom, že organizmus je preťažený, a vyčerpaný, čo je veľmi nebezpečné pre zdravie. Niekedy sa objavia aj choroby, o ktorých si myslíme, že nemôžu pochádzať zo stresu, ale môžeme sa mýliť, napríklad pri určitých ekzémoch alebo psychických poruchách.

 

Keď „zabliká kontrolka“

Aké sú teda základné prejavy, príznaky, ktoré by mali človeka varovať? „Ľudia prídu často s tým, že ich bolí hlava alebo nemôžu spať. Niektorí si nazháňajú tabletky a riešia to takto. Iní si myslia, že stres zapijú alkoholom a že sa upokoja. Lenže to je tá najhlúpejšia cesta, lebo takto sa nedá vyriešiť nič. To je len snaha o únikové riešenie,“ vysvetľuje Dagmar Kolesárová. Podľa nej ani zvyšovaním tabliet na upokojenie sa človek stresu nezbaví, ale mal by hľadať spôsoby na odreagovanie, relax organizmu. „Šport a pohyb nezaškodia, možnože upravená strava, aktivity s priateľmi, snaha venovať sa kultúre alebo zmysluplnému využitiu času. Je škoda, že času majú dnes ľudia tak málo. Treba si vedieť zorganizovať deň pre to, čo je dôležité.“

 

Nekritickí klienti 

Skúsená psychologička zažila už v ambulancii aj „nekritických klientov“. Spomenie prípad človeka, ktorý trval na vydaní oprávnenia k vodičskému preukazu. Trikrát zaklopal na dvere jej ambulancie, hoci má 80 rokov a neurobil testy. „Nedá sa mu vysvetliť, že vlastná doprava je už preňho ťažko zvládnuteľná a nie je na ceste sám. Niektorí si myslia, že keď jazdili 50 rokov, poznajú všetko na cestách. Ale zabúdajú, že už dávno nemajú vek ani zdravie, ktoré by ich oprávňovali ešte jazdiť. Dnes je aj v doprave situácia často „divoká“, na cestách je veľa áut. Ak testy odhalia demenciu, je rizikom sadať si za volant. Najmä, ak sa ešte pridružia aj problémy so zrakom.

 

Mladí ľudia zas zvyknú v ambulancii argumentovať pri rozhovore tým, čo všetko si „vygúglili“ na internete a niekedy majú pocit, že vedia viac ako skúsený psychológ,“ hovorí odborníčka z oblasti psychológie. Keď prídu mladí klienti s generačnými problémami v rodine, tvrdiac, že rodičia a starí rodičia im nerozumejú, snaží sa im „nastaviť zrkadlo správania.“ Platí to totiž zvyčajne aj opačne. Niektorí si jej rady vezmú k srdcu, iní nie.

Duša v ambulancii

Kedy voliť kňaza a kedy je nevyhnutný psychológ? Podľa PhDr. Dagmar Kolesárovej psychológovia pri problémoch klientov zvyknú robiť testy, kým kňaz človeka vypočuje a pod vplyvom duchovného rozlišovania mu vysloví svoj názor, pohľad, poradí. „Ak má človek blízky vzťah ku kňazovi, chodieva na jeho bohoslužby, počúva jeho kázne, skôr prijme radu od neho ako od neznámeho odborníka v bielom plášti. Kňazi rozumejú duši, lebo sa stýkajú s ľuďmi, počúvajú často ich sťažnosti, ťažkosti, ich životné osudy.“ Potvrdila, že neveriaci ľudia sa žiaľ, namiesto kňaza, neraz utiekajú k tabletkám, kým veriaci hľadajú oporu práve u kňazov, ktorým dôverujú. Pri medikamentoch hrozí však aj závislosť.

 

Ľudia bez viery v Boha sa pri chorobách neraz „opúšťajú,“ ťažšie sa liečia, pomalšie sa uzdravujú. „Všetko nie je len v rukách medicíny a tabletiek,“ dodáva odborníčka z nemocnice milosrdných bratov. Napokon, aj výskumy potvrdili súvislosť medzi vierou a zdravím, respektíve ľahším prijatím a znášaním utrpenia a choroby u veriacich pacientov.

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Najnovšie príspevky