top of page

Duchovné slovo: 5. nedeľa v roku b

Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.

Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

Mk 1, 29-39

Pred niekoľkými týždňami sme pri Jordáne počuli, že Ježiš je Boží baránok. Hneď sa k nemu pridal Ondrej a iný, neznámy učeník. Povedali sme si, že tým učeníkom budeme my sami. Vložili sme sa do príbehu a stali sa jednou z postáv. Takto sme s Ježišom prišli do Kafarnauma a boli sme už aj v synagóge. Videli sme tam človeka plného zlosti, nenávisti a strachu z Pána Ježiša. Ale Pán Ježiš ho oslobodil. Vzápätí sme vošli do Petrovho domu, kde ležala svokra v horúčke. A Ježiš ju uzdravil. Rozprávania o exorcizmoch a uzdraveniach v Markovom evanjeliu sú pomerne časté. Neslúžia na to, aby sme analyzovali, ako ich Ježiš robí. Majú slúžiť na pochopenie toho, prečo ich robí...

Svokra vstane a ide slúžiť. Tomuto sa má naučiť učeník. Pozrite, Peter, Ondrej, Jakub, Ján sú stále s Ježišom, vidia zázraky, počujú každé slovo... A čím žijú? Pre nich je jedinou zaujímavou témou to, kto z nich je dôležitejší. Skutočnými učeníkmi sa stanú až vtedy, keď pochopia, že oni sú tí, ktorí potrebujú byť oslobodení a uzdravení. Ježiš nevstúpil do ich života preto, aby boli dôležitými. Prichádza, aby ich oslobodil od zla a uzdravil. Chce, aby žili novým životom – Božím životom. Aký je Kristov život? Je taký, že v porovnaní s ním je to, čo sme žili doteraz, len niečo, ako príbeh Jóba: trápenie a trápenie, ktoré nijakým spôsobom nedáva zmysel ani sa nedá pochopiť. Ak chceš žiť Kristovým životom, musíš prijať jeho životný program: „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil“ (Mk 10,45).

Dokonale to pochopil Šavol z Tarzu, ktorý pôvodne Ježiša z duše nenávidel. Na ceste do Damasku ho vidí z očí do očí a pri tom stretnutí pochopí, aký bol slepý. Ide za kresťanmi, tí mu otvoria oči, keď mu zvestujú evanjelium. Potom ho pokrstia... A Pavol zažíva svoje oslobodenie a uzdravenie. Potom sa z neho okamžite stáva horlivý apoštol, ktorý preletí celý vtedy známy svet ako raketa. Rozšíri kresťanstvo až po hranice zeme.

„Ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. (...) Stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal“, hovorí Pavol v dnešnom druhom čítaní.

Pre učeníkov, ktorí sa pridali k Ježišovi (a my sme medzi nimi), sú tieto slová veľkým mementom. Ak totiž naše stretnutie s ním ešte nevyústilo do služby a do šírenia evanjelia, ako u sv. Pavla, môže to znamenať, že sme ešte stále Ježišovi nedovolili, aby nás oslobodil a uzdravil.

bottom of page