Formačný materiál je zbierka textov slúžiaca k pravidelnej individuálnej alebo spoločnej formácii členov hnutia M.I. Môže dobre poslúžiť ako podklad k príprave mesačných stretnutí spoločenstiev M.I. vo vašej farnosti.
Úmysel modlitby na mesiac január
Aby bolo Rytierstvo Nepoškvrnenej v celom svete znakom jednoty a bratstva.
Biblický text: Jn 17,9-11
Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.
Učenie Cirkvi
Ján Pavol II., Jednota Cirkvi a všeobecné bratstvo, 13. februára 2003.
Chcel by som tu zvlášť pripomenúť: jednotu ako „testament“, ktorý zanechal Ježiš svojim učeníkom (porov. Jn 17); tajomstvo ukrižovaného a opusteného Krista ako „cestu“ k dosiahnutiu svätosti; slávenie eucharistie ako puto jednoty; pôsobenie Ducha Svätého, ktorý oživuje život mystického Kristovho tela a zjednocuje jeho údy; prítomnosť Najsvätejšej Panny Márie, Matky jednoty, ktorá nás všetkých vedie ku Kristovi. Nesmie sa tiež zabúdať na to, že „spiritualita jednoty“ má dynamický charakter vďaka väzbe, ktorá existuje medzi láskou k Bohu a láskou k blížnemu. Preto je nutné priúčať sa umeniu „spoločného posväcovania sa“ na ceste jednotlivcov i celých spoločenstiev.
Zo spisov sv. Maximiliána
Prednáška otca Maximiliána Kolbeho s titulom: Ukážme najväčšiu lásku v etape utrpenia, č. 229.
Keď bol už sv. Ján starcom a nemohol viac pracovať, vypĺňal čas svojich dní modlitbou a učením o láske k Bohu a k blížnemu. Túto cnosť lásky sa usiloval vštepiť a hlboko zakoreniť do sŕdc svojich učeníkov. Preto im často a pri rôznych okolnostiach pripomínal: „Synovia moji, milujte sa navzájom“ (porov. 1Jn 4,7). Keď umieral, nezanechal svojim učeníkom nič iné, iba povzbudenie k vzájomnej láske: „Synovia moji, milujte sa navzájom“.
Aj ja chcem tieto slová použiť na tomto mieste: Drahé deti, milujte sa navzájom... Nech vás vaša láska privedie k Nepoškvrnenej, do neba, kde bude panovať nad všetkými iba láska... Áno, milé deti, ak vás bude počas vášho života sprevádzať láska a budete žiť vo vzájomnej láske, už tu na zemi budete pociťovať chuť neba. Všetko totiž pominie. Viera i nádej pominú. Láska však zostane. S láskou vojdeme do večného života a v láske budeme prežívať nebeskú rozkoš s Nepoškvrnenou.
Objasnenie textov
Jednota má v Tradícii Cirkvi veľmi dôležité miesto. Nie však iba preto, že Kristus prosí vo svojej Veľkňazskej modlitbe „aby boli jedno“. Jednota je totiž aj znakom najhlbšej podstaty Trojjediného Boha. Otec, Syn a Duch Svätý sú si v láske tak blízki, že sú jednotou. Z tejto Božskej jednoty vyplýva aj pozvanie k našej bratskej jednote. Ak sme deťmi Otca, sme aj bratmi jeho Syna Ježiša. V tom istom zmysle je mojím bratom každý človek. Je to pekné a zároveň náročné pozvanie. Ak budeme zotrvávať v mene Božom, budeme ho zo všetkých síl nasledovať. Pravdivá bratská láska a jednota sa potom stane možnou.
Úvaha
Modlitba Ježiša k Otcovi, ktorú vyslovuje tesne pred svojím umučením a smrťou, je veľmi skľučujúca. Ak sa celým srdcom ponoríme do týchto slov, môžu v našom živote mnoho zmeniť. Zvlášť teraz, na počiatku roku. Ježiš neprosí Boha Otca len „za tých“ – čiže za každého z nás. Prosí za mňa i za teba, no veľakrát zdôrazňuje, že patríme jemu samému, že patríme Bohu. V čase, keď mnohí plánujú schudnúť, naučiť sa cudzí jazyk či športovať, naše rytierske spoločenstvá sa majú zasadiť za jednotu a za to, aby žili v jednote s Bohom i s bratmi. Iba ak prinášame pokoj do vzťahov s najbližšími – v rodine, s priateľmi, susedmi i bratmi a sestrami v spoločenstve, – len vtedy môžeme niesť pokoj ďalej, až po hranice zeme.
Ján Pavol II. nám ukazuje cestu k jednote. Je to nasledovanie Ježiša, život z eucharistie a pozvanie Ducha Svätého i Nepoškvrnenej do každodenného života. Týmto spôsobom môžeme byť skutočnými bratmi a sestrami nielen medzi sebou, ale aj s Ježišom Kristom. Sv. Maximilián hovorí, že kľúčom k jednote a bratstvu je láska. Láska bola najcharakteristickejším znakom prvých kresťanov. Tertulián napísal, že pohania sa obracali, keď videli lásku, ktorá kraľovala medzi kresťanmi. Hovorili: „Pozrite, ako sa milujú!“
Jednota a bratstvo – sú to krásne výrazy opravdivej lásky, po ktorej pre nás túži Boh. On sám nás touto láskou neustále zahŕňa. Ak prijmeme tento dar i samotnú účasť na nezvyčajnej láske Najsvätejšej Trojice, okúsime – ako vraví sv. Maximilián – prítomnosť neba už na zemi a neskôr sa ňou budeme tešiť vo večnosti.
Otázky
Ako rozumiem slovám Ježiša o tom, že patríme Bohu? Akým spôsobom nás o tom Boh presviedča? Čím sú vo svetle Božieho slova jednota a bratstvo? Prečo Boh tak veľmi túži po týchto cnostiach v našom živote? Prečo dáva Ján Pavol II. v kontexte jednoty a bratstva dohromady rozprávanie o Kristovi, eucharistii, Duchu Svätom a Nepoškvrnenej? Akým spôsobom je pre nás Svätá Trojica vzorom jednoty? Usilujem sa nasledovať jednotu Boha? Neprehlušuje v mojom srdci úsilie o jednotu chaos a nejednota, ktorá panuje vo svete okolo mňa? Je už naše rytierske spoločenstvo znakom bratstva a jednoty? Čo môžem ešte zmeniť, aby naše svedectvo bolo pre okolie silnejšie a čitateľnejšie?
Záverečná modlitba
Slávnostný ruženec, rozjímania so sv. Antonom Paduánskym.
1. Ježišovo vzkriesenie
V knihe Numeri čítame o tom, ako Áronova palica vyhnala puky a rozkvitla, rozvilo sa na nej lístie a dozreli na nej mandle. Áron, najvyšší kňaz, je Kristovým predobrazom. Palica, ktorou je jeho človečenstvo, ležala suchá a bez života po dobu troch dní a troch nocí v hrobe; potom však vykvitla a vydala ovocie, pretože vstal z mŕtvych a priniesol nám ovocie nesmrteľnosti. Po vzkriesení sa Pán zjavil učeníkom desaťkrát. Pri konečnom vzkriesení, keď príde v ohni, aby súdil svet, prebudí sa nám nie desaťkrát, ale navždy, nastálo a na veky vekov. Uvidíme ho takého, aký je: budeme sa s ním tešiť, budeme s ním kraľovať.
2. Vystúpenie Pána Ježiša do neba
Keď Pán Ježiš, ktorý zostúpil z neba, dorozprával so svojimi učeníkmi, vzatý bol do neba. Vzatý bol do neba, aby so sebou vyzdvihol zem a urobil ju nebom. Kristus svojím utrpením a smrťou porazil moc nepriateľa. Tak, ako patriarcha Jakub sa potom vrátil k Otcovi s dvoma skupinami ľudí, ktoré symbolizujú Cirkev zloženú z dvoch národov: pohanov a Židov. Túto Cirkev Ježiš zobral so sebou do neba, aby jeho srdce a jeho život neboli už viac na tejto zemi, ale tam, v nebi. Nech teda ten, ktorý je požehnaný naveky, pomôže aj nám prísť do neba.
3. Zostúpenie Ducha Svätého na Máriu a apoštolov modliacich sa vo večeradle
Všetci boli naplnení Duchom Svätým. Prorok Daniel hovorí: „Z tváre Starca dní prúdila a vychádzala ohnivá rieka. (Porov. Dan 7,10) Milosť Ducha Svätého je nazývaná ohnivou riekou. Riekou preto, lebo uháša smäd po časných veciach a obmýva od špiny hriechov. Ohnivou preto, lebo zapaľuje láskou a osvetľuje pre poznanie. Duch zostúpil na apoštolov vo forme ohnivých jazykov, pretože ich urobil výrečnými a horlivými. Horeli Božou láskou a priniesli svetlo národom. Modlime sa teda s nábožnosťou k Božiemu Synovi, aby nám poslal Utešiteľa, Obhajcu, prostredníctvom ktorého môžeme poznávať a milovať Božieho Syna tak, aby sme boli hodní k nemu dôjsť.
4. Nanebovzatie Panny Márie
U Izaiáša Boh hovorí: „Oslávim miesto, po ktorom kráčali moje nohy.“ Nohy Pánove predstavujú jeho človečenstvo. Miestom, po ktorom kráčali, bola Panna Mária, od ktorej prijal ľudské telo. A Pán oslávil toto miesto, lebo povýšil Máriu nad chóry anjelov. Preto nech je ti jasné, že blahoslavená Panna Mária bola vzatá do neba aj s telom, ktoré bolo miestom, na ktorom stáli Pánove nohy. V žalme čítame: „Vstaň, Pane, a príď na miesto svojho odpočinku, ty i tvoja vznešená archa“. Pán vstal, keď vystúpil a posadil sa po pravici Otca. Vstala však aj jeho vznešená archa, Panna Mária, keď bola vzatá do nebeskej slávy.
5. Korunovanie Panny Márie za kráľovnú neba i zeme
„Ester voviedli pred kráľa, ktorý ju miloval viac, ako všetky ostatné ženy (...) a položil jej na hlavu kráľovskú korunu.“ Ester je predobrazom Panny Márie, ktorá bola v náručí anjelov vovedená pred kráľa, čiže do nebeského príbytku, v ktorom na tróne z hviezd sedí Kráľ kráľov, Blaženosť anjelov, Kristus, Ježiš, ktorý miloval slávnu Pannu viac, ako všetky ženy, lebo z nej si vzal ľudské telo a ona pred ním našla milosť a milosrdenstvo nad všetky ostatné ženy. „A položil jej na hlavu kráľovskú korunu“. Mária korunovala Božieho Syna korunou ľudského tela, (...) a preto Syn korunoval svoju Matku korunou nebeskej slávy. Prosíme ťa, ó, Pani naša, urob nás hodnými mať účasť na tvojej sláve. Nech nám to uštedrí ten, ktorý ťa povýšil nad nebeské chóry a korunoval ťa kráľovskou korunou keď ťa posadil na trón večného jasu.
Formačný materiál vo formáte pdf. stiahnete tu..
Žiadosť o zapísanie do M.I. posielajte na adresu:
Rytierstvo Nepoškvrnenej
Nám. sv. Františka 4
841 04 Bratislava
email: rytierstvoneposkvrnenej@gmail.com