Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.
Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
V roku 490 pred Kristom vyslali z mesta Maratón do Atén vojaka Feidippida, aby oznámil, že Peržania boli zázračne porazení v bitke pri Maratóne. Feidippidus zabehol podľa legendy viac ako 42 kilometrovú vzdialenosť bez zastavenia sa, ale krátko po tom, ako odovzdal odkaz o víťazstve, skolaboval od vyčerpania a umrel. V gréckom jazyku sa takáto radostná správa o zázračnom víťazstve nazýva euangelion - evanjelium. Niekoľko desaťročí po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sa kresťan menom Ján Marek rozhodol podať nám krátku správu o Ježišovom príbehu, akúsi reláciu o príchode Ježiša Krista, Božieho Syna a túto správu nazval tiež evanjelium.
Kniha, ktorej prológ sme si predchvíľou vypočuli, sa začína volaním na púšti. Púšť je mŕtvou zemou, z ktorej unikol život. Ide o smutné miesto vyhnanstva a beznádeje, krajina, kde sa človek cez deň neschladí a v noci neohreje. Podľa tradície semitských národov ide o teritóriom démonov. V biblii je symbolom biedy, ktorú spôsobil hriech, biedy, v ktorej je človek stratený a nemá silu vyslobodiť sa. Začiatkom v púšti vytvára Marek veľký kontrast s knihou Genezis, v ktorej Biblia ako taká začína rozprávaním o raji na zemi, o Bohom stvorenej harmónii a o spoločenstve zhromaždenom okolo Stromu života, ktorý udržuje ľudí v nesmrteľnosti. Púšť a smrť sa stávajú realitou od chvíle, keď sa človek rozhoduje žiť v hriechu a bez Boha. Fyzická poloha môže byť stále rovnaká, vplyvom hriechu sa však miesto, ktoré bolo pre nás rajom, premení na púšť.
Radostná správa hovorí, že Boh je rozhodnutý do tejto púšte opäť vstúpiť. Prichádza uzdraviť všetko, čo bolo hriechom ranené. Prorok Izaiáš je vyzvaný, aby na púšti hlásal radostnú zvesť (evanjelium) o Bohu, ktorý prichádza. Tento Boh sa správa ako pastier. Berie svoje ovečky do náručia, kladie si ich do lona, vedie ich na pastvu... S jeho príchodom sa púšť mení na miesto plné radosti a života. Mení sa opäť na raj.
Je dobré, že symbolom príchodu Ježiša medzi nás, ľudí, sa stal vianočný stromček. V centre sviatočne vyzdobených domácností zažiari ako strom uprostred raja, ktorý niesol sladké plody dávajúce život. Zažiari ako oltár – centrum radosti z toho najvzácnejšieho daru, aký si človek môže predstaviť. Kresťania totiž rozpoznávajú v Strome života predobraz Ježišovho kríža. Obetované Kristovo telo, eucharistiu, zase považujú za pravé ovocie tohto stromu.
V týchto dňoch sa pripravujeme na vianočnú svätú spoveď a sv. príjmanie. Duchovná príprava na príchod Pána Ježiša teda naberá veľmi konkrétny rozmer. Radostná správa o tom, že všetko môže byť iné, je tu. Nie jeden posol položil život za to, aby k nám dorazila. S radosťou teda pripravme Pánovi cestu do našich sŕdc, ktoré s jeho príchodom opäť ožijú.