top of page

Formačný materiál 10/2017

Formačný materiál je zbierka textov slúžiaca k pravidelnej individuálnej alebo spoločnej formácii členov hnutia M.I. Môže dobre poslúžiť ako podklad k príprave mesačných stretnutí spoločenstiev M.I. vo vašej farnosti.

Úmysel modlitby na mesiac október

Aby Rytierstvo Nepoškvrnenej bolo verné misijnému duchu, v ktorom bolo zrodené.

Biblický text: Sk 1,8

Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.

Učenie cirkvi

Sv. Ján Pavol II., encyklika Redemptoris Missio, 90.

Povolanie na misie pochádza z povolania ku svätosti. Každý misionár je len vtedy ozajstným misionárom, keď sa dá na cestu svätosti. Svätosť je základnou podmienkou a nepostrádateľným predpokladom pre splnenie spásonosného poslania Cirkvi. Všeobecné povolanie ku svätosti je úzko spojené so všeobecným povolaním na misie. Každý veriaci je povolaný ku svätosti i na misie. Myslím, milí bratia a sestry, na misionársku slávu prvých kresťanských obcí. Navzdory úbohosti vtedajších dopravných komunikačných prostriedkov dosiahlo ohlasovanie evanjelia v krátkom čase hranice sveta.

Zo spisov sv. Maximiliána

Fragment listu pátra Kolbeho bratovi Alfonzovi Kolbemu z Ríma.

Veľmi ma teší, že cítiš zápal pre Božiu slávu. V našich časoch je totiž veľmi rozšírená nákaza indiferentnosti, ktorá nachádza svoje obete nielen medzi svetskými osobami, ale aj medzi rehoľníkmi, samozrejme v rôznej miere. A Pán Boh je hoden nekonečnej slávy. My, biedne a smrteľné stvorenia neschopné vzdať mu tak veľkú slávu, akej je hoden, usilujme sa prinajmenšom, nakoľko je to v našich silách, pričiniť sa k sláve Boha. Ako už vieš, (zvlášť z etiky), Božia sláva spočíva (...) v spáse duší. Takže spasenie a posvätenie čo najdokonalejším spôsobom a čo možno najviac duší, ktoré vykúpil Pán Ježiš na kríži svojou drahou smrťou, to je náš vznešený životný ideál. Usilujme sa týmto spôsobom urobiť čo najviac radosti Najsvätejšiemu Srdcu Pána Ježiša.

Objasnenie textov

Misia je podstatnou činnosťou a podstatným poslaním Cirkvi. V encyklike Redemtoris missio píše svätý Ján Pavol II. o tom, že misijné poslanie kresťanov je a bude vždy aktuálne. Cirkev to od počiatku uznávala a zdôrazňovala (v našich časoch to urobil Druhý vatikánsky koncil). Misijnosť, čiže fakt, že Cirkev (a teda každý veriaci, aj každý z nás) je poslaný, má veľmi silné korene v skutočnosti Najsvätejšej Trojice. Boh Otec posiela Syna, Syn posiela apoštolov a posiela Ducha Svätého, aby v Cirkvi pôsobil. Do tohto poslania sme pozvaní a vyzvaní i my sami.

Úvaha

To Duch Svätý oživuje naše srdcia a vzbudzuje v nás túžbu zjavovať celému svetu tú veľkú Božiu lásku, ktorú sme sami okúsili. Sami od seba to nie sme schopní učiniť. Preto musia byť naše srdcia otvorené na ten najkrajší dar Božieho Syna – na Ducha Svätého. To jeho prítomnosť v Cirkvi svedčí o výnimočnosti našej misie. Z ľudského uhla pohľadu by bolo nemožné to, čo sa dialo v Skutkoch apoštolov i to, čo skusujeme po dnešný čas, že učenie o spáse darovanej nám v Kristovi sa šíri „až po hranice zeme“. Podobne by bol nemožný aj Niepokalanów a úsilie otca Maximiliána, ktoré sa nezastavilo ani pred chudobou, ani pred žiadnym iným ľudským či materiálnym nedostatkom. Svätý Ján Pavol II. učil, že svätosť – čiže zotrvávanie v Božej prítomnosti, život v neustálom vzťahu s ním, nasmerovaný na neho, to je cesta, ktorá nás povzbudzuje k misii. Môže nás to snáď zaskočiť, keď vidíme, že svätý otec to opisuje s takou jasnosťou – svätosť a misia sú základom povolania každého veriaceho. Nemá to však byť niečo nezvyčajné. Svätosť i ohlasovanie Božieho kráľovstva slovom a skutkom majú byť našou každodennou záležitosťou. Sv. Maximilián píše pekne o obdivuhodnom zápale pre Božiu slávu. Samozrejme, tento zápal v sfére pocitov a emócií nám nebude vždy vlastný. Po čase bude slabnúť. Predsa však, „Pán Boh je hoden slávy, a to nekonečnej“, preto, ak ho naozaj milujeme, našou úlohou je neustále nové roznecovanie tohto zápalu. Takáto aktivita spočíva v hľadaní inšpirácií a v neustálej modlitbe – vyprosovaní Ducha Svätého. Táto inšpirácia môže byť aj fascinujúcim paradoxom, ako ukazuje otec Maximilián: cesta svätosti nás povzbudzuje do misijnej aktivity pre väčšiu slávu Božiu a Božou slávou je posvätenie čo najväčšieho počtu duší... Naša cesta k svätosti má zapáliť aj iné duše túžbou a hľadaním spásy v Ježišovi. Na tomto mieste sa rodí otázka: kde začať? Mám azda hneď všetko opustiť a odísť do vzdialených koncov sveta? Maximilián dáva jasnú odpoveď: začať od seba samého! A ako vynikajúco poznamenáva pápež: „Každý misionár je autentickým len vtedy, ak sám kráča svojou cestou svätosti“.

Otázky

  1. Čím je pre mňa povolanie k svätosti?

  2. Prečo povolanie k svätosti predpokladá misijné povolanie?

  3. Prečo ako misionári tak veľmi potrebujeme Ducha Svätého?

  4. Čo je pre mňa samého a pre nás, Rytierov Nepoškvrnenej, prekážkou k napĺňaniu našej misie? Ako si s podobnými prekážkami poradili prví kresťania alebo sám otec Maximilián a jeho spoločníci?

  5. Akým spôsobom môže dnes začať ohlasovanie Božieho kráľovstva od seba samého? Čo mi chýba, aby som bol autentickým misionárom?

  6. Akým spôsobom bojujem proti indiferentnosti v mojom srdci? Čo môžem urobiť, aby som v sebe roznietil misijný apoštolský zápal a zrealizoval to podstatné kresťanské i rytierske povolanie?

Záverečná modlitba

Bolestný ruženec - rozjímania so sv. Antonom Paduánskym

1. Ježiš sa potí krvou

Hľa, náš Milovaný [Spasiteľ, Ježiš,] po tom, ako slávil večeru, po zaspievaní hymnu vychádza so svojimi učeníkmi von a kráča k Olivovej hore. Čaká ho bezsenná noc strávená v starostiach o naplnenie diela nášho vykúpenia. Trocha sa vzdiali od apoštolov a smutný až na smrť zohýna svoje kolená pred Otcom s prosbou: ak je to možné, nech ho minie tento kalich. Svoju vôľu však podriaďuje vôli Otca. Upadá do agónie a potí sa krvou. Nech je jeho averzia voči smrti akokoľvek veľká, víťazí sila lásky. Ak by bol jeho strach pred smrťou malý, alebo by úplne chýbal, zásluhy z jeho umučenia by neboli tak veľké.

2. Bičovanie Pána Ježiša

„Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať“. Ó sladkosť Božieho milosrdenstva, ó trpezlivosť otcovskej lásky, ó hlboké a nepreskúmateľné tajomstvo večnej rady! Ty, Otče, si hľadel na svojho Jednorodeného, ktorý je tebe rovný. Videl si ho priviazaného k stĺpu ako zločinca a šľahaného bičmi akoby bol vrahom. Ako si vtedy dokázal zdržať svoj hnev? Vzdávame ti vďaky, Svätý Otče, lebo pre okovy a údery tvojho milovaného Syna sme boli vyslobodení z okov a úderov večného nepriateľa.

3. Korunovanie tŕním

Ježiš bol korunovaný tŕním našich hriechov. Jedného dňa povedal: „Jeruzalem, Jeruzalem, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla...“ Ježiš na našu ochranu rozpäl svoje ruky na kríž a s tŕním korunovanou hlavou sa postavil diablovi, ktorý sa pokúšal uchmatnúť nás. Koruna z tŕnia bola na jeho hlave ako helma, kríž na pleciach ako štít, klince v rukách ako kyjak: takto vyzbrojený porazil nášho nepriateľa. Jemu jedinému, pre toto všetko patrí naša vďaka, naša chvála a sláva na veky vekov.

4. Ježišova cesta na Kalváriu

Kristus bol pri svojom umučení zbavený šiat a jeho telo bolo klincami pribité na kríž. Takto ho chceli Židia obrať o jeho kráľovské insígnie. Práve týmto spôsobom sa však jeho kráľovstvo potvrdilo. Po korune z tŕnia a purpurovom plášti mu totiž nechýbalo nič, iba žezlo. Dostal i to, keď si niesol kríž a vyšiel až na Kalváriu. Izaiáš hovorí: „Na jeho pleciach je znamenie jeho kráľovskej hodnosti“.

5. Ježišovo ukrižovanie a smrť na kríži

Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali ho...“ Učeníci sa rozutekali, Židia ho preklínali, vysmievali sa mu a dali mu piť žlč a ocot [...]. Jeho tvár, ktorá je ako slnko, keď žiari vo svojej plnej kráse, sa skrivila smrteľnou horkosťou [...]. Obracia sa na Otca: „Do tvojich rúk porúčam svojho ducha“. A keď to povedal, – ten, ktorý počas svojho života nemal kde hlavu skloniť – sklonil hlavu a odovzdal ducha. Moji najmilší, modlime sa ku Kristovi a prosme ho, aby osvietil oči našich duší vierou v jeho vtelenie spojené s bolesťami jeho umučenia a jeho smrti.

Žiadosť o zapísanie do členskej knihy hnutia MI posielajte na adresu:

Rytierstvo Nepoškvrnenej

Nám. sv. Františka 4

841 04 Bratislava

email: rytierstvoneposkvrnenej@gmail.com

bottom of page