Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.
Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.“
Jn 15,9-17
Na počiatku Jánovho evanjelia vykročili dvaja učeníci, Ondrej a ten, čo nemá meno, za Ježišom. Ježiš vtedy zastal, obrátil sa položil im otázku: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. (Jn 1,38-39) Je to prvý dialóg učeníka s Ježišom. Ukazuje, ako človek túži nahliadnuť do Ježišovho súkromia, vojsť do jeho životného rytmu a do vzťahov, ktoré tvoria to, čo by sme obrazne nazvali Ježišovou „domácnosťou“.
Naše rozjímanie sme začali spomienkou na prvý dialóg Ježiša s učeníkom, pretože v liturgii dnešnej nedele čítame dialóg, ktorý je už posledným. „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!“ (Jn 15,9) Treba ostať tam, kam nás Ježiš priviedol. Ježišovou „domácnosťou“ je jeho láska, v ktorej sa máme udomácniť i my. Máme si ju osvojiť.
Ak vás niekedy navštívim u vás doma, možno postavíte predo mňa tanier s krémešom. Ja vyhlásim: „Milujem krémeš!“ Uvidíte v mojich očiach nevýslovnú radosť, lenže ten krémeš dobre vie, čo moja „láska“ k nemu znamená. Vrhnem sa naň a zničím ho v svojich zuboch. Toto nie je skutočná láska, v ktorej nám káže Ježiš ostať. Od takejto lásky nás práve prišiel oslobodiť. Kristova láska sa zjavuje na Veľkú noc. Ide o lásku, v ktorej Kristus dáva všetko. Ježiš sa úplne rozdáva s vedomím, že pre seba nezíska nič. Je to celkové odovzdanie sa, pri ktorom náš Spasiteľ akceptuje každé riziko a je pripravený zniesť úplne všetky následky.
Ježišov učeník, stojí každý deň pred rozhodnutím, či taký príklad príjme za model svojej lásky, alebo ho odsúdi a prispôsobí sa modelu, ktorý je oveľa bežnejší. Väčšina ľudí si totiž myslí, že sa dá milovať aj bezpečnejšie. Vstúpia do nášho života, dajú zo seba kúsok, aby dostali to, čo chcú. Ale budú len časovanou bombou či už v rodine alebo v rehoľných spoločenstvách. Po čase začnú ubližovať, nahnevajú sa a napokon sklamaní odídu, lebo sme nesplnili ich túžby.
Čoho sa bojíš najviac? Mnohí sa boja toho, že jedného dňa už nebudú milovaní. Odpoveď evanjelia je jasná: pokús sa milovať tak, že budeš ochotný z lásky o všetko prísť. Úplne o všetko. Prijmi toto riziko tak, ako Pán Ježiš. A ja ti vôbec nesľubujem, že potom všetko dobre dopadne, nesľubujem ti, že budeš navždy milovaný. Sľubujem ti, že ak to urobíš, tak ty sám nikdy milovať neprestaneš.